parkoviště (muž )

Fiat Bravo Fiat Bravo 198

Hodnoceno: 30× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Původním autorem recenze je uživatel s nickem "revelli".

Písal sa rok 2007, bolo to niekedy v polovici roka, keď som začal pomaly pomýšľať na svoje prvé vlastné auto. Vozenie sa v rodičovskej Felícií síce nebolo celkom zlé, ale mať vlastné auto je niečo úplné iné. Sú s tým spojené veľké výhody, pre mňa hlavne, že už by som sa nemusel vždy pred každou jazdou pýtať rodičov, či by som sa mohol trocha previezť. Finančná situácia mi v tom čase dovoľovala kúpiť si len jazdené auto. A tak som si začal pozerať staršie časopisy. Hneď prvá voľba bol Ford Focus prvej generácie. Ešté stále aj v roku 2007 s vynikajúcim nadčasovým dizajnom. Prešiel určitý čas, už som mal vybranú farbu, motorizáciu, výbavu. Prihlásil som sa na Focus fórum a už som sa chystal pomaly kontaktovať predajcov. Ešte predtým som si chcel s rodičmi prehovoriť o danej kúpe, predsa len dať 300tisic na auto je pomerne dosť. Avšak strhla sa vážna diskusia, ktorá na moje veľké sklamanie viedla k tomu, aby som s kúpou auta počkal a dokonca si niečo prisporil a kúpil už rovno nové. Začiatkom roka som postupne prešiel z počiatočnej Seat Ibizi, cez Kiu Cee'da, Seat Leona. Bol som sa na španiela bližšie pozrieť, zvonka úžasné auto, sadol si na vodičovo miesto avšak palubovka ma nenadchla. Tiež mi vadilo malo miesta na zadných sedadlách. A tak som zase skončil na internete. Ale čo sa dialo, keď som zašiel pozrieť, čo ponúka Fiat. Poradoval som sa, že cena bola už pod pol milióna. Už bolo niečo okolo polky júna, keď som sa bol pozrieť na Bravo do Michaloviec. Nezabudnuteľný zážitok bol, keď som to auto videl naživo. Prekrásny dizajn, avšak bol som mierne rozčarovaný z interiéru. Na internete úžasné plasty a v danom kúsku škaredé, lacne vyzerajúce platy. Tak som kontaktoval tu známeho sportivu :), neskôr super kamoša a on ma presvedčil, že to som sedel v najnižšej - Active výbave. A týmto som skončil s výberom auta. Už som sa definitívne rozhodol pre taliana. Týždeň pred koncom Júna 2008 som bol na testovacej jazde v susednom meste. Najskôr išiel sám pán predajca. Po trati, ktorú už dôkladne poznal si ukázal, aký úžasný má toto auto podvozok, ako málo sa nakláňa. Nazad som si jazdu vychutnával iba z časti, predsa len som sedel v predvádzacom aute a oproti Felícií to bol riadny rozdiel. Už nebolo ďalej nad čím uvažovať. Sadol som k predajcovi a začal zostavovať auto. Po pol hodinke z toho vzišla súčasna konfigurácia. Bolo mi povedané, že tak do 4-5 dní, by mi mal zavolať, keďže najbližší sklad s novými autami bol pomerne blízko. A nasledovali štyri dni, ktoré mi pripadali ako večnosť, trapenie, málo spánku a neustále myslenie len a len na jediné - Bravo. Na piaty deň som sa konečne dočkal, predajca ešte žartoval, že ešte ani poriadne auto nezaparkovali pred predajňou a už sa našli dvaja zákazníci, ktorý by to auto chceli hneď k okamžitému odberu. Samozrejme, ich musel zdvorilo odbiť :) Rýchlo som dal dokopy peniaze, zavolal dealerovi, že som pripravený, dohodli termín a už sa tešil na zajtrajšok. Bolo 30teho júna 2008, keď sme sa celá rodina ukázali o 10tej predobedom v predajni. Už som tušil, že to MOJE auto je pod plachtou a už na mňa čaká. Po takej dobrej hodinke spojenej s vyplatením , poistením a inými papierovačkami, sme prešli k zaujímavejšej časti. Slávnostne predajca predo mnou odkryl moje túžobne očakávané auto. A ... bola to láska na prvý pohľad :). Už vtedy sme začali tvoriť jeden celok. Po 2,5 hodinách ma už čakala cesta domov, tiež nezabudnuteľný zážitok :), tak pomaly som ešte nešiel po danom úseku :)

Teraz už o samotnom aute:
Exteriér:
Taliani ukázali, že to s dizajnom vedia. V danej triede snáď najkrajšie auto. Krásne kryvky, ktoré postupujú smerom od predku cez bok a plynulo končia v zadnej časti. Klinový profil z bočného pohľadu bolo v tom čase v danej triede niečo nevídané. Predná maska šípovitého vzhľadu ma športový vzhľad, pôsobí ucelene, nemá veľké nasávacie otvory, ktoré sú teraz také populárne a pritom len na par výnimkách je to aj pekné. Nemôžem nespomenúť predné svetlá tvarom veľmi pripomínajúce tie od Masserati :). Dynamiku podčiarkuje aj zadné úzke okno.
Krásny dizajn sa podpísal pod slabší rozhľad smerom dozadu, je pomerne dosť ťažké s autom niekde zaparkovať, keďže práve vzažujúci sa profil zobral značnú časť z bočných zadných okien a zadného okna.

Interiér:
Tu je to zase pastva pre oči. Ako exteriér, tak aj interiér je dizajnový skvost. Palubovka má krásne tvary, žiadne ploché časti, len krásny oblý celok. Musím pochváliť materiál, ktorý je na palubovke, vyberá nie nepodobný na karbon a aj na dotyk je príjemný. Športovejšiu atmosféru pomáhajú tvoriť tiež budíky, chrómové olémovanie je veľmi vkusné a tak trochu luxusné. Vodičove ruky spočívajú na vynikajúco tvarovanom volante, s príjemným materiálom, ktorý mi však príde jemne lacne vyzerajúci. Samotne predné sedadlá sú tiež pekné. Musím pochváliť aj sedenie v nich. Sú mäkké, poskytujú telu výbornú bočnú oporu a tak si môže vychutnať aj športovejšiu jazdu a z nich nevypadne. Po pár stovkách kilometrov nie sú vodič a spolujazdec dolámaný. Priestor na predných sedadlách je úžasný. Na sedadle spolujazdca by som si v pohode vedel predstaviť prespanú noc, so svojími 188 cm sa tam môžem pohodlne vystrieť. Negatívum v interiéri považujem menší priestor na nohy pre zadných pasažierov. Keďže predná palubovka je veľká, tak si to odnieslo miesto na zadných sedadlách. Ak vzadu sedia traja cestujúci, tak stredný má problém dať nohy spolu, pretože vzadu ďaleko vyúsťuje predná lakťová opierka. Nezostáva mu nič iné, než nohy rozkročiť a ubrať tak trochu pohodlia pre ostatných dvoch. Auto tak skôr považujem za 4-miestne. Interiér je mierne nepraktický. Schránka pred spolujazdcom je síce veľká, široká, ale pomerne plytká. Horšie je to s úložným miestom aj v predných dverách. Bežná pollitrová PET fľaša sa tam nezmestí, na strane vodiča tam mám len bezpečnostná vestu. Dobrá investícia bola predná lakťová opierka. Samotný predajca mi ju odporučil, keďže každé Bravo, ktoré sa uňho predalo ju malo. Praktická vec, pri dlhších trasách je pohodlné mať pravú ruku opretú. Dá sa otvoriť, v prvej časti je maličké miesto na drobné predmety. V druhej časti je miesto pre pol litrovú PET fľašu. Veľmi si oceňujem, že je klimatizovaná.
V tejto časti spomeniem ešte kufor. Nie každé auto nižšej strednej triedy poskytuje svojim majiteľom až 400 litrov. Je super, že miesto pre kolesá neuberá z jeho praktickosti a má skoro kvadratický tvar. Horšie je to už s nakladaním väčších predmetov. Nakladacia hrana je dosť vysoko, človek sa musí dosť dopredu nahnúť, ak chce dosiahnuť až na koniec. Párkrát som sa takto pošpinil. V súvislosti s kufrom ma napadlo elegantné otváranie kufra tlačidlom na kľúči. Na zadnom Fiat logu sa dierka na vsunutie nenachádza.

Motorizácia:
Moje auto poháňa v ponuke Fiatu pre dané auto najslabšia 16V benzínová 1.4ka. Z daného objemu poskytuje škrtený výkon 66kW a 128 NM. Podľa výrobcu je zrýchlenie na 100 km/h za 12,5 sec. Maximálka je 179 km/h. Prvých 2000 km bolo peklo. Auto nechcelo ťahať, malo veľmi kovový zvuk. Pravidelne mi nakladali HTP-čka. Po 5000 km, už sa to krásne vylepšilo. Základný zábeh auto malo za sebou a už dovoľovalo vytáčanie. Teraz po ubehnutí 19 tisíc km som už s motorom spokojný. Nie je to drak na ceste, miesta na obehovanie si musím stále vyhľadávať. Ale keď motorom dám otáčky, tak potrápim aj silnejšie autá. Dosť zaujímavý mi príde priebeh výkonu. Do 2500 ot. je motor prakticky mŕtvy, len veľmi neochotne zrýchľuje. Od 3000 ot. je to už krásne, parádne zrýchľuje. Od 4000 ot. motor chytá druhý dych a zrýchľuje a zrýchľuje. Má to význam tak do tých 5600, kedy si povie dosť.
Spotreba je podľa výrobcu v meste 8,5l, mimo okolo 5,7l a priemer vychádza na 6,5l. Pri týchto nizkolitrážnych motoroch je spotreba priamo úmerná, ako s ním majiteľ zaobchádza. Ak ho šetrí, nedusí, nevytáča príliš, tak sa mi pri takomto štýle stalo, že som podliezol výrobcom udávané hodnoty, a rekordne som mimomestskú jazdú zvládol so spotrebou 5,3l. Keď do mňa vojde čert, tak je to už iné . Auto si pýta oveľa viac ako 7, nehambí sa niekedy pýtať aj 8. Ale to už je extrém.

Pocity pri jazde a postrehy:
- Hneď prvá vec, čo ma napadne je podvozok. Keďže je naladený tvrdšie, auto je suverénne v zákrutách. Jeho schopnosti ďaleko presahujú možnosti starej Felície. Je krása auto riadiť, veľmi často sa vyžívam v rýchlej jazde, teším sa z každej zákruty. Auto sa cíti dobre aj na rovnej ceste. Pri 130tke vodič nevníma takúto rýchlosť, ale o dosť nižšiu. Určite je to tým, že auto nieje veľmi náchylné na prudší bočný vietor a dobrým zvukovým odhlučnením. S tvrdším podvozkom sa spája negatívum, pre mnohých dosť podstatným. Pohodu za volantom zhoršuje slabé filtrovanie priečnych nerovnosti. S našimi rozbitými cestami Bravo márne zápasí. Menšie nerovnosti mu však nerobia problém.
- Výborná vec od Fiatu je štandardne dodávaná 6 stupňová manuálna prevodovka pre všetky výbavy. Na diaľnici umožňuje šetriť palivo. S mojom motorizáciou však nejaké riadne zrýchľovanie očakávať nemožno. Je to rýchlosť skôr na udržiavanie.
- Chválim Dualdrive. Servo, ktoré má dva režimy. V režime City je riadenie veľmi ľahké. Na parkovisku sa doslova parkuje jedným prstom. Keď je City vypnuté, tak je riadenie tuhšie, o to však presnejšie. Ďalšia fajn vec od Fiatu je schopnosť zmeny tuhosti od rýchlosti. Keď ide auto rýchlejšie ako 60tkou, tak sa riadenie stáva tuhším a o to sa jazdí bezpečnejšie, keďže na zmenu smeru už stačia o dosť menšie pohnutia volantom. Horšie je to už s feedbackom od volantu. Informácie, ktoré riadenie cez volant vodičovi poskytuje sú dosť chudobné. Veľkú časť z nich jednoducho odfiltruje, a v zákrutách by sa častokrát zišlo trochu viac informácií, či náhodou auto už neprechádza do nedotáčavosti.
- Trochu popíšem negatívum s ktorým Fiat bojuje možno už od kedy existuje. Je to pukanie v interiéri. Na pohľad a dotyk krásne plasty, všetko pekne lícuje, ale po prejdení tých pár tisíc km sa mi už rozpukala palubovka, niet snáď minúty, aby niečo v nej nepraskalo. Snáď sa to už do budúcna nebude zhoršovať.

Silné stránky

- dizajn exteriéru aj interiéru
- veľmi dobrá stabilita v zákrutách a istota na rovinkách
- úsporný a pomerne živý motor
- veľký kufor
- pohodlné sedačky

Slabé stránky

- komfort pruženia
- menej miesta na zadných sedadlách
- v pár situáciách aj slabší motor
- horší výhľad zvnútra
- slabý feedback od riadenia
- jemný lak - veľa maličkých škrabancov

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

- Taká vážnejšia oprava sa mi stala v Košiciach. Pri návratu z nákupov ma čakalo nemilé prekvapenie, keď mi vodič zahol ľavý zadný blatník. Oprava prebehla v servise Asta, s ktorých prácou som maximálne spokojný.
- Toto leto ma stretla ešte jedna nepríjemná udalosť. Pre moje bleskové rozhodovanie som nacúval do cigánskej Škody 120. Schytal to zadný nárazník, maličká časť okolo EČ. Naštastie to veľmi nevidno.
- Mal som ešte jednu krutú chybu, ktorá ma otravovala snáď od po prejdení 1000ky kilometrov po prvom mesiaci používania. Vnútorný plast na piatych dverách nebol dobre uchytený o karosériu a tak mi vždy po prejdení väčšej nerovnosti riadne to plató búchalo. Bol som s tým dvakrát v servise. Keďže tam akurát majú super cestu bez jám, po ktorých ja obyčajne chodím, tak samozrejme na nič neprišli, ani raz nezabúchalo. Tak som sa raz naštval, napráskal do medzery medzi plató a karosériou montážnej peny a odvtedy je kľud. :)

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Auto kúpené v Asta s r.o. Humenné. Predajca maximálne ústretový, ochotný všetko vysvetliť, opísať. Personál komunikatívny :) Pekne ma pán Jevčak- predajca prekvapil, keď som ešte v predajni zistil, že môžem výškovo nastaviť sedadlo spolujazdca, čo bolo za príplatok :)

Tuning

- Prvú vec, do ktorej som šprtal boli svetlá. Neveľmi mi vyhovoval ich dosah do diaľky, tiež aj farba pôvodných Philipskoch, škaredo žlta. Tak po chatovní s sportivom a českom Fiat fore som sa rozhodol pre Eufab Long Life. Bol som s nimi spokojný, farba bola skoro do biela. Nedožili sa však veľa, po 3 mesiacoch som po smrti jednej z nich prešiel opäť na pôvodné.
- Trochu ma štvalo po istom čase, že stále buď počúvam rádiá alebo už 100x obohrané CDčká. Tak som zatúžil po MP3. Ono v ponuke rádio s podporou MP3 bolo, ale kto už by len dal 15000 za túto možnosť! Kamoš Sportivo našiel/alebo som to bol ja/ už nepamätám :) na internete Xcar Link. Super vecička. Zariadenie pripojíte zozadu do rádia, číta to SD karty, USB, má to aj AUX vstup, číta MP3, WMA. A tak som si to objednal, potom neskôr zapojil a už mám MP3. :)
- Auto prišlo na plecháčoch a pekných pukliciach. Disky ľahkozliatinové sú základom každého auta, veľmi pomáhajú auto skrášliť. A tak som koncom zimy kúpil Momo Ten-S. Zostal som na pôvodných rozmeroch, keďže sa mi videlo drahé, len tak zahodiť, nepoužívať pôvodné Continentalky. Na aute sa mi veľmi páčia. Možno je s nimi viac roboty pri umývaní pre veľké množstvo lúčov :)
- V blízkej budúcnosti - GSR indukčný kit od GSR engineering. Anglická firmička, ktorá sa zaoberá robením priameho - športového sania originál pre konkrétny motor. Je to už obiednané, ešte sa zrejme načakám, keď to dorazí domov. Podľa výrobcu aj hlasov na rôznych fórach je výkon s touto vecičkou zvýšený z 90 aj na 100 - 105 koní.
Potom, niekedy v budúcnosti, plánujem ešte kúpiť Denso Iridium Power sviečky a obligátny čiptuning. S týmito úpravami by som sa mal dostať na 110 koní cca.