parkoviště (muž )

Rover řada 200

Hodnoceno: 10× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Původním autorem recenze je uživatel s nickem "petriko".

Takže Rover 200 patrí medzi prvé modely, ktoré táto automobilka vyrábala v spolupráci s Honda Motor Company. A to v roku 1984 bol Rover 200 totožný s Honda Civic- len ako štvordverový sedan a od 1989 bol zhodný s Honda Concerto- čo bol primárne päťdverový liftback-/pozor niektorí si to mýlia s hatchbackom, ktorý ale nemá povytiahnuté zadné dvere/ určený pre európsky trh. Obe tieto generácie boli obľúbené a patrili k najpredávanejším v Anglicku. V roku 1994 sa BMW dostalo k 80% z Rover Group a následne Honda svojich 20% odpredala. Napriek tomu, že Rover a Honda už nespolupracovali, začali sa v 1995 predávať nové modely 400-vky, ktoré boli lacnejšou verziou Civicu a tie naše 200-vky.
Je to tretia generácia/od 1995/, ktorá sa predávala ako 3- alebo 5-dverový/aj náš/ hatchback a ten bol od svojich dvoch predchodcov ešte menší. Rover do nich montoval už len svoje motory/benzínové/, ktoré síce boli koncipované podľa Hondy, ale spoľahlivosťou a životnosťou sa jej nedokázali ani len pripodobiť. – a to je len jedna z mnohých príčin, prečo tento model už nebol taký žiadaný a ďalej to len viedlo ku krachu celého Rovera.
Auto nie je nápadné žiadnymi prehnanými prvkami dizajnéra, až by som povedal, že predná časť sa celkom podarila. Podrobnejší popis auta uvádzam v časti Slabé stránky.

Silné stránky

.

Slabé stránky

Jedná sa o dosť malé auto a teda nie najlepšie jazdné vlastnosti- tie sú navyše zhoršované veľkým prevodom na riadení, čo v zákrutách vyvoláva pocit, že auto karuje viac ako chcem, volant vrátim a už sa celé auto hegá. –ďalej tento prevod je príčinou, že servo ide ťažšie a nevládze pri menšej rýchlosti navrátiť kolesá do neutrálnej polohy- preto do križovatiek si treba pripraviť veľmi rýchle ruky…
Treba spomenúť nízku životnosť podvozku, tejto triede známu. Aj čapy raidenia su citeľne vybité.
V interiéri- keď som sa dotkol madla na dverách, mal som pocit, že mi zostane v ruke/totiž taká slabá a na dotyk nepríjemná umelina/, keď som dvere zatváral a madlo stisol, už som sa videl skrvavený- tak ostrá hrana na tom madle, som myslel, že som si prerezal kožu. Nepohodlné a tvrdé sedadlo sa nedá doladiť ani páčkou nastavujúcou výšku,a ani hĺbkou operadla- keď je úplne na minime, je to stále priveľa. Tiež odstupňovanie posuvu sedadla malo byť menšími zubami… Veľké mínus dávam volantu, ktorý nie je umiestnený oproti osi šoféra, ale je posunutý napravo, takže sa musím celú cestu vykrúcať na stranu spolujazdca. “Vďaka” ABG je zvolená lacnejšia verzia(tá je použitá na asi 80-tich ďalších maličkostiach, ktoré neuveriteľne strpčujú cestovanie celej posádke) ovládania zvukového výstražného znamenia. A to vám poviem, že hneď prvú! jazdu, keď mi do paralelného jazdného pruhu zasiahol Golfík/bol som nútený prudko znížiť rýchlosť/ som jednoducho nebol schopný zatrúbiť , keďže som reflexne klepol po výplni volantu a nie som hľadal nejaké dve tlačítka po jeho stranách.- toto zlé a lacné riešenie sa neuplatnilo, takisto ako aj usporiadanie budíkov, ktoré tiež nie sú orientované na vodiča…
Značná vôľa radiacej páky, -tá mala byť trocha vyššie. Pri radení sa naplno uplatňuje efekt lacného radenia- páka myslene/totiž nie vždy je naozaj zaradená/ zapadá do polohy a pociťujete a aj počujete nepríjemné nárazy kovu o kov a umelej hmoty o umelú hmotu. – veľmi lacné. Tiež hociktorý stupeň škrípe…Prevodovka je z koncernu PSA Peugot, ktorý práve je svojimi prevodovkami “preslávený”.
K pedálom- plynový pedál/správne akcelerátor, ale tiež to nepoužívam/ kladie až prílišný odpor. Spojka nezaberá plynule + silentbloky od motora a prevodovky sú slabé: teda aj s maximálnym úsilím pohnúť sa bez toho, aby prevodovka drbla o podlahu a trhlo tak celým autom,je ťažko realizovateľné. To isté sa deje pri ubratí plynu, keď sa motor a prevodovka uvoľnia, zase celým autom trhne. Brzdový pedál má dobrú tvrdosť a aj záber/už si len odmyslieť, že ťahá doľava/.
Z miesta vodiča môžem spomenúť ako kolenom narážam o stredovú konzolu a čiastočne aj o spodnú časť prístrojovej dosky- prestupovanie z plynu na brzdu je tak sťažené. Nemohol som prepočuť vŕzgajúce a praskajúce plasty. Interiér je nekvalitný vlastne celý- 2 vetráky sú polámané, ďalšie dva si nedržia svoju polohu, nekvalitné a nepríjemné plasty, stiestnený priestor. Oranžové podsvietenie budíkov sa nedá tlmiť- vlastne tuto by bolo potrebné na intenzite pridať. Kúrenie je slabé a jeho labilného ovládania sa nechcem moc dotýkať, lebo raz mi tie kolečká zostanú v ruke…
Ešte vám v dvoch bodoch popíšem zadné sedadlá: 1(bod prvý)- na zadných sedadlách som sedel asi 60 sekúnd, na skúšku 2(bod druhý)- na zadných sedadlách už nikdy v živote sedieť nechcem.
Ak si niekto myslí, že kľúčikom by sa dalo auto otvoriť, tak je na omyle. Totiž kľúčikom len tak ľahko neodomknete ani vodičove dvere a ani dvere kufru- ako je to možné, no to netuším…
Takmer som zabudol na motor!- ten je malý a zle naladený- nižšie otáčky absolútne nezvláda, jednoducho je to nad jeho sily. Vo vyšších otáčkach síce má zvuk ako malá formula, ale ja sa takéto “auto” permanentne vytáčať bojím a určite mi to nikto zazlievať nebude…

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Máme to prvých pár sto kilometrov a zatiaľ sa chystáme na výmenu oleja. Spomeniem karosériu náchylnú na koróziu, vybité čapy a olej vo vyrovnávacej nádobke- pri 150tkm! je to tá závažnejšia porucha. Menších závad, ktoré nemajú vplyv na dôjdenie z bodu A do bodu B je viacej…

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Tieto autá sa aj dovážajú a predávajú…lebo sú lacné. S kúpou toho nášho som samozrejme nesúhlasil. Nemusel som ho dokonca ani vidieť a vedel som, že to bude jednoducho chráp. Až keď stál na dvore videl som ale čo to naozaj je. Kufrové dvere nedosadajú, nastavovanie predného ľavého reflektoru nefunguje/pritom oba predné svetlomety majú vertikálnu vôľu asi 2-3mm a celú cestu tak poklepávajú do nárazníka/, hrdza je prítomná na kapote a takmer všetkých dverách, prahoch, lemoch- podlahu som nepozeral. Pod kapotou o seba narážajú hadičky, trúbky, nejaký šrób tam bol odtiahnutý a vypadal na to, že kedysi tam niečo uchycoval…
Môžem spomenúť, že auto bolo od predchádzajúceho majiteľa prevzaté len s jedným kľúčikom a jedným diaľkovým, ktoré blbne/alebo teda je to imobilizér, “jasne počuť, že sa palivové čerpadlo nezapne”/ a kým šesťkrát nepostláčate diaľkové, tak sa vám naštartovať nepodarí.

Záverom

Takéto auto nie je absolútne vhodné na dlhšie trate. Veľmi nízka životnosť- asi som to už spomínal… Komfort a pohodlie nie je, resp je mínusové, lebo na to, ako sa tam zle a nepríjemne sedí sa nedá povedať nič pekné. Ostáva blbý pocit, že sedíte za volantom malej a z hľadiska pasívnej bezpečnosti NEbezpečnej plechovky. Samozrejme, ten kto presedlal napríklad z embéčky(je to len príklad, autor tohto príspevku nemal v úmysle poukázať na nikoho známeho:D/- niečo takéto si možno aj pochváli. No ja, keď sa mi koleno rozbíja o konzolu, pravá noha tŕpne a musím sa maximálne sústrediť na hlúposti, ktoré ma oberajú o pohodovú jazdu, môžem len snívať o aute vyššej triedy, ktorú som donedávna považoval za minimum…