BMW řada 3 320i Cabrio

Hodnoceno: 11× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Zdravím, tak som tu znova, tentokrát s mojim v poradí druhým autom.

Po uspokojení mojich prvotných šoférskych túžob a po troch rokoch s Octaviou, o ktorej som tiež písal, prišla zvrátená myšlienka. Kúpim si druhé auto, čisto iba pre radosť z jazdy, proste víkendovku! Hoci Octavia nie je zlé auto a za tie roky a kilometre skutočne dobre slúži, je všetko možné, len nie "drivers car".

Jedného letného večera som sa vozil na Peugeote 206 CC a bol to skutočne zážitok, hoci to bol "len" Peugeot a "len" 206-tka. Voľba preto bola jasná - musí to byť kabrio. Keďže kvôli môjmu hendikepu som limitovaný na automatickú prevodovku, možnosti boli značne zúžené. Preto som s ťažkým srdcom musel hneď spočiatku zavrhnúť Mazdu MX-5, ideálne v generácii NA. Hoci je pár kúskov s automatom, ide buď o dovoz z USA alebo z Anglicka, kde je bohužiaľ volant na zlej strane. Hoci je NB určite po všetkých stránkach lepšia ako NA, nemá v mojich očiach ten feeling, ktorý mám pri pohľade na mrkačky prvej generácie. Bohužiaľ.

Spočiatku boli moje financie natoľko limitované, že som uvažoval nad úplným základom, len nech to je kabriolet. Preto som hľadal Peugeoty 306 a jeden po facelifte s 2,0 benzínovým motorom som vážne chcel kúpiť. Nakoniec som si povedal, že je to cesta cez celú republiku a radšej si počkám na niečo poriadnejšie. Odvtedy ubehli dva roky, financie na kabrio sa zvyšovali exponenciálne, no na slovenskom trhu nie a nie nájsť niečo schopné.

Celé hodiny nad internetovými bazármi neprinášali úspech - kabriolet s automatom v prijateľnej cene je extrémne ťažké zohnať. Okrem spomínaných Peugeotov 306tiek (ktorý má podľa mňa skutočne vydarený dizajn a pôsobí dobre aj po rokoch) prišli na rad roadstery ako Mercedes SLK. Tie som však rýchlo vylúčil, pretože som si uvedomil, že ak sa chcem aktívne na aute voziť, potrebujem priestor na invalidný vozík. Pri MX-5 by sa to dalo do istej miery zvládnuť kufrovým nosičom, ale ako som spomínal, MX-5 NA s automatom je absolútne nereálna.

Ako plynul čas, mne sa v pracovnom a vysokoškolskom živote darilo viac. A ako správny študent ekonomickej fakulty som sa rozhodol investovať peniaze do auta. :D Pomaly sa kabriolet začal rysovať stále jasnejšie a jasnejšie. Ostávalo už len nájsť niečo, čo skutočne bude stáť za tie peniaze. Dal som si 2 podmienky: benzín + zadokolka.

Tu hneď na začiatok musím povedať, že som nikdy nebol extrémny fanúšik BMW radu 3 generácie E36. Vždy mi prišlo také nevýrazné a nudné oproti kultovej E30 a skvelej E46. A navyše ten interiér. Nad čím inžinieri a dizajnéri v Mníchove uvažovali, keď spravili palubovku ako z nejakého Citroënu?! (pozn. red. – áno, viem, že Xsara vznikla až po E36, ale tej asociácie sa jednoducho nemôžem zbaviť)

Na jeseň roku 2015 mi kamarát vravel: „Hej, v Košiciach máš jednu striebornú E36 na predaj, vyzerá byť cukrík, skús to ísť pozrieť, nemáš to ďaleko.“ Ja som mu na to povedal, že E36 ma neláka a rozhodne nie za taký peniaz, hoci by bola neviem aký cukrík. Ďalšia zaujímavosť: vždy som vravel, že nikdy v živote si nekúpim strieborné auto a čudoval som sa, ako to vôbec niekto môže autu spraviť a u predajcu navoliť túto otrasnú farbu. Áno, strieborná farba je v mojom rebríčku obľúbených farieb na autách spolu s bielou hlboko hlboko dole.
Pokračoval som teda v surfovaní po online bazároch, až som jedného dňa našiel hnedú E46 325i. Tá mala na prvý pohľad prestrelenú cenu v pomere k stavu a výbave auta a už na prvý pohľad s ňou bolo niečo v neporiadku. Napríklad to, že auto malo na fotkách hnedú farbu, ale podľa VIN čísla to bola svetlomodrá metalíza. Musím povedať, že E46 bolo niečo, čo som skutočne veľmi chcel mať doma. Predfacelift, 325i/330i, čím lepšia výbava, tým lepšie. Chcel som najmä xenóny, sportsitze, navi a podobné srandy, nech to vyzerá dobre. Pre moju náklonnosť k E46 som tejto hnedej bol ochotný veľa odpustiť, ak by to s ňou nebolo naživo až také zlé. Keďže sa mi nechcelo ísť na cestu len kvôli jednému autu, vyhliadol som si aj Volvo C70 2,4D ročník tuším 2007, ktoré „spĺňalo“ všetky kritéria – ani zadokolka, ani benzín, ale tak uvidíme.

Po tom, čo sme dorazili k E46, bol som zhrozený. Auto bolo odparkované na konci niečoho, čo pripomínalo vrakovisko. Keď sme k nemu dorazili, motalo sa okolo neho niekoľko mechanikov, ktorým sa bawo 10 minút, počas ktorých som tam bol, nepodarilo ani naštartovať. Vtedy mi došlo, že to asi bude vrak. Počas pokusov o naštartovanie sme obhliadali a na štítku pod kapotou skutočne stálo „modrá metalíza“ (nejaká konkrétna po nemecky, nespomínam si). Po konfrontácii s majiteľom povedal, že auto prestriekal, lebo sa mu nepáčila pôvodná metalíza. Keďže auto vyzeralo byť zvárané, navyše predné svetlá boli len nejaké lacné, dodal, že to bol len mierny ťukanec. Nevadí. Vyrazili sme teda na krátku jazdu, avšak po pár sekundách jazdy sa za autom objavila hmla. Zdalo sa, že motor si okrem benzínu pýta aj olej a pravdepodobne aj chladiacu kvapalinu a podľa dymu za autom to bolo v pomere 1:1:1. Od toho ruky preč.

Po obrovskom sklamaní ale pokračujeme ďalej. Ide sa za Volvom. To ma na prvý pohľad oslovilo viacej, no po krátkom rozhovore s majiteľom som sa dozvedel, že za posledných 100.000 km sa v aute menil len olej v motore a filtre (auto malo okolo 220.000 km na tachometri). Po krátkej jazde som zistil, že prevodovka strašne kope. Bodaj by nie, keď olej pravdepodobne menený nebol. Sklamanie krát dva. A aby toho nebolo málo, zistil som, že invalidný vozík sa nezmestí do kufra kvôli streche (C70 tej generácie už mala pevnú strechu), čiže jediná možnosť je nejakým spôsobom ho poskladať na zadné sedačky. To však znamená, že sa budem voziť maximálne s jedným pasažierom. Sklamanie krát tri. Už to vyzeralo, že kabrioletový sen sa rozplynie alebo bude možný len s obrovskými kompromismi.

Po ceste domov sme sa zastavili v jednom nemenovanom autobazáre. Tam som sa informoval o dovoze, keďže som si sám na cestu do Nemecka, respektíve Holandska netrúfal. Tam mi povedali, že cena bude jedentisíc eur za kompletný dovoz + prihlásenie + vtedy ešte obrovská registračná daň. To sa mi zdalo ako perfektný biznis, dohodli sme sa, že si vyberiem nejaké autá v Nemecku a neskôr prídem. Žeby to nebola pravda, čo sa vraví o autobazároch a chcú naozaj ľuďom pomôcť? Maličká nádej je späť.

Doma som opäť sedel pri online autobazároch, avšak namiesto slovenských som mal nonstop otvorený nemecký portál mobile.de. Rozhodnutie bolo jasné: E46 cabrio, automat, xenóny, športové sedačky, výhrev, navi, 325i, 328i 330i. Raz, keď som mal cestu okolo, zašiel som ešte raz do autobazáru. Tu sa pohľad zmenil o 180 stupňov. Zrazu bola cena za dovoz dvojnásobná s tým, že za auto vopred zložím zálohu, lebo im to nikto na Slovensku nekúpi. S tým som samozrejme nemohol súhlasiť, otočil som sa a už ma tam nikdy nevideli.

Znechutený som si dal na pár týždňov pauzu od kabrioletov a pohrával som sa s myšlienkou, že ešte počkám a kúpim si 330i/335i E93 o rok-dva neskôr. Potom som si ale spomenul na nudnú striebornú E36. Povedal som si, že skúsim jej dať šancu. Aj keď je nudná a má palubovku z Citroënu.

Keďže bola zima (tuším február alebo marec), na cestách bol sneh a skúšobná jazda sa nekonala. Avšak od prvej chvíle ma dostala. Naživo vyzerá oveľa lepšie ako E46. Rozhodujúci však bol výfuk Eisenmann, ktorý dodáva tradičnému BMW 6valcu perfektný zvuk. Bolo rozhodnuté. Na druhom stretnutí dáme testovaciu jazdu, pozrieme zospodu a ak bude všetko v poriadku, kupujem. Ako to dopadlo, je tuším jasné z fotiek.

Samozrejme, nešlo to bez problémov, ale o pár týždňov bolo auto doma. Tu by sa príbeh končil. Nie však u mňa. Ja som totiž auto mal doma, avšak ešte som ho nešoféroval a ani ho tak skoro šoférovať nebudem. Potrebujem namontovať zariadenie na ručné ovládanie plynu a brzdy. Bohužiaľ, certifikovaný pán, ktorý to montuje, má najbližší voľný termín až o mesiac... Nevadí, aspoň sa naňho budem chodiť denne pozerať.

Medzitým som sa vozil s otcom alebo s hocikým, kto prišiel do cesty, bez strechy v teplotách cca 7 – 12 stupňov. To však vôbec nevadilo. Nasledoval bežný servis a inšpekcia auta pred dlhou cestou cez celú republiku. Nebolo mi všetko jedno, no bawo to zvládlo bez akejkoľvek poruchy. Avšak zistil som, že žerie olej a žerie ho dosť. V závislosti od štýlu jazdy 0,5 – 1 liter na tisíc kilometrov, čo je podľa normy BMW v poriadku, no rozhodne to nie je v poriadku pri 100% zdravom motore. Do istej miery sa to však vyriešilo výmenou odlučovača oleja (separátora), ktorý by sa mal meniť každých 60.000 km.

Tu sa zastavím a poznamenám moje myšlienkové pochody pred kúpou kabrioletu: to bude víkendovka, na tom nenajazdím viac ako 3-4.000 km ročne. Počas leta som najazdil takmer 10.000 km... :D Ale každá spálená kvapka benzínu za to naozaj stála. Je to úplne iný vodičský zážitok ako pri Octavii, vlastne sa to nedá porovnávať ani náhodou. Čo sa týka invalidného vozíka, ten viem na zadné sedačky umiestniť tak, že si vedľa neho ešte dokáže sadnúť jedna osoba.

Ani tu však príbeh nekončí. Keďže som fanúšik automobilizmu a tuningu odmalička, bolo nad slnko jasnejšie, že bawo neostane v OEM stave. Ako prvá prišla na rad hudba, ktorá sa nedala počúvať. Ako som zistil dodatočne, reproduktory boli zle napojené. Nasledovala kompletná audio zástavba: zosilovač, woofer + 4x reproduktory. Zosilovač je umiestnený za zadnou sedačkou a woofer v priestore, ktorý pôvodne slúžil ako odkladací priestor na lyže. Rozdiel vo zvuku pred a po sa absolútne nedá porovnať. Nasledovali jemné detaily ako zadné kufrové lipko v štýle E39 M5.

Tu som si myslel, že celé moje snaženie o úpravu auta je na konci a odteraz si ho budem už len užívať bez strechy. Jedného nudného večera pri učení na skúšky som sa ale dostal na FB fanpage jedného pána zo západných Čiech, ktorý sa venuje renovácii diskov. Uvažoval som o tom ešte asi deň, kým som mu napísal. Chcem AC Schnitzery! Tieto trojdielne krásky, ktoré boli zrenovované presne podľa mňa (límce chróm, stredy sivá metalíza zo vzorkovníka BMW, čierne barely) majú vpredu rozmer 17x8,5J s (ET asi 13) a vzadu až 17x10J (ET asi 17).

Potom som si uvedomil, že na tom podvozku, ktorý mám, to auto bude vyzerať neskutočne smiešne. A navyše OEM E36 nie je stavaná na 10J disk vzadu. Tak som si zapol ebay a kúpil som šteľovák AP. Po asi týždňovom montovaní a povoľovaní 20-ročných zahrdzavených a zatuhnutých skrutiek a matiek sa šteľovák ocitol aj na aute. Chvíľu som jazdil s autom dvihnutým hore, potom začala sezóna zrazov a auto som položil o čosi nižšie. Tu som ale kruto zistil, aké katastrofálne sú slovenské cesty, až mi bolo auta ľúto. Našťastie, motor zospodu chráni x-brace (ktorá už dostala pár rán, ale zatiaľ drží statočne).

Potom som si povedal, že keď už je v aute „utopených“ toľko peňazí, prečo v ňom neutopiť nejaké ďalšie eurá. Nasledovali originálne M3 bočné lišty (M3-ka ich má ploché na rozdiel od obyčajnej non-M3), originálne M3 späťáky cez ebay z USA s výhrevom (ktorý nefunguje) a čierna optika zadných svetiel namiesto bielej. Aby toho nebolo málo, tesne pred Vianocami som si spravil radosť a bol som v Budapešti po M3 vadery. Podľa mňa jedny z najdokonalejších sedačiek, aké kedy boli v aute, no tie moje majú k dokonalosti ďaleko. Bude im treba venovať ešte trochu lásky.

A ďalšie plány do budúcna? Po dlhom preklínaní striebornej farby, ku ktorej za boha neviem dopasovať vhodnú farbu interiéru, som sa rozhodol, že celý bude prečalúnený do červenej. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako divná kombinácia, no napríklad v takom SL55 AMG to vyzerá skutočne zaujímavo. Uvidíme. A posledným krokom bude pravdepodobne vzruchový podvozok. Ten však tak skoro nebude reálny.

Dôvod airride? Zadok musí ísť nižšie, pretože na fotkách vyzerá nechutne vysoko. Na šteľováku ale už nižšie nechcem ísť kvôli tým cestám...

Mimochodom, auto je presne také staré ako ja. :)

Edit: 8.1.2017
Uvedomil som si, že som sa v recenzii nevenoval auto ako takému. Začal by som dizajnom BMW radu 3 generácie E36, ktorý, ako som vyššie spomínal, podľa môjho názoru je taký skôr skromnejší a pôsobí ako šedá myška. To však neplatí o coupé a rozhodne to neplatí o cabriolete, za ktorým sa otáča drvivá väčšina ľudí. Ale možno to bude tým Eisenmannom. :)

Posed za volantom a interiér celkovo: tu som bol príjemne prekvapený, M3 volant sa drží v ruke dobre, riadenie je príjemne tuhé (oproti Octavii a Hyundai i30, s ktorým som jazdil v autoškole pred 4 rokmi). Riadenie poteší hlavne v zákrutách, kedy vodič skutočne cíti správanie auta a vie predvídať, čo sa asi stane. Tak isto je podľa mojich pocit omnoho tuhší aj plyn, čo hodnotím neutrálne, ale nepríjemným prekvapením sú brzdy, ktoré zaberajú podstatne neskôr ako pri Octavii. Je všeobecné známe, že Group autá majú "kusiacie" brzdy, no ja som si na to za približne 70.000 km v Octavii zvykol a preto mi to zo začiatku robilo problém, keď som striedal autá. Je možné, že v jari, kedy sa už konečne budem môcť povoziť, mi to bude robiť problém znova.

Sedačky: so sportsitze nemám skúsenosti, komfortsitze sú pomerne pohodlné a na vadery spravím recenziu akonáhle s nimi spravím pár stoviek kilometrov.

Podvozok: sériový neviem ohodnotiť, auto po kúpe malo športové pružiny Vogtland a ja som to zaklincoval ešte tvrdším APčkom. To je opäť výhoda v zákrutách, lebo auto sa nenakláňa takmer absolútne, avšak na druhej strane cítim aj najmenší kamienok. Toto ale pre mňa nepredstavuje problém. Krútenie karosérie som nepostrehol, ale to bude pravdepodobne tým, že autom jazdím rozumne, predsa len absencia tvrdej strechy nad hlavou núti človeka poriadne si rozmyslieť svoje činy.

Motor: M52B20, čiže Vanos. Jeho najväčšou prioritou je počet valcov a teda neskutočný zvuk. Musím ale povedať, že napriek tomu, že je to len základný benzínový 6valec od BMW tej doby, ide fakt slušne. Lineárny ťah aj vo vysokých rýchlostiach sa s 1,9 TDI v Octavii nedá porovnávať absolútne - tá pri 140-150 totálne stráca dych, ale BMW ešte má dostatok sily pokračovať. Viac som to ale rozhodne nemal potrebu skúšať. Aerodynamický hluk so zatvorenou strechou je pri rýchlostiach and 140 obrovský a so strechou dole to tiež nie je ideálne.

Prevodovka: tu musím povedať, že som mal veľké obavy, ako to bude fungovať. Predsa len, DSG je rýchlosťou preraďovania niekde úplne inde. Ale bol som veľmi príjemne prekvapený. Hoci ide o starý hydromenič, radí fakt pekne, hladko a pri vyšších otáčkach oveľa rýchlejšie ako som očakával. Ako bonus je krásne plynulé rozbiehanie a brzdenie napríklad v kolónach, kam sa DSG nechytá ani zďaleka. Vlastne uvažujem, že starú prevodovku od BMW mám radšej ako DSG. Akurát mi chýba manuálne radenie, čo však mala E46 (a to bol jeden z dôvodov, prečo som ju uprednostňoval)

Aerodynamika: keďže mám vyhrievané sedadlá a 2-zónová klimatizácia funguje perfektne, ja a spolujazdec nemáme problém voziť sa aj pri nižších teplotách. To sa ale nedá povdať o vzadusediacich. Ja sám som ale vzadu nesedel, takže to neviem objetívne zhodnotiť.

Zábava za volantom: 10/10. Bez ohľadu na to, či idem so strechou alebo bez, či prší alebo je teplo, či sa potrebujem dostať z bodu A do bodu B alebo sa len tak vozím. :)

Silné stránky

- skutočne radosť z jazdy.
- 6 valec!
- prehistorický automat, ktorý podľa mňa radí veľmi dobre a v športovom režime podrží auto až mierne za červeným poľom
- štýl

Slabé stránky

- spotreba? toto je však otázne s ohľadom na štýl jazdy. Podarilo sa mi zajazdiť už aj za rovných 8 litrov, čo je s ohľadom na automat pomerne slušné
- možno výkon, hoci 150 koní nie je málo, chcel by som si skúsiť 325i/328i
- nepodstatné detaily

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

- snažím sa robiť si niektoré veci sám, samozrejme podľa možností a schopností
- na všetko ostatné mám super mechanika