Honda Accord Coupe 2.0 VTEC

Hodnoceno: 15× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

ÚVOD
Pomaly ale isto sa mi nazbieral slušný počet áut, ktoré recenzujem v rámci tohto portálu. Dnes vám skúsim priblížiť najnovší samochod môjho brata- Hondu Accord coupé. Bráška- fanatik do značky Honda- predtým vlastnil Accord 5G sedan, na ktorý som tiež spísal krátku recenziu. Chcem rovno na úvod podotknúť, že nie som majiteľom popisovaného vozidla a osobne s ním mám najazdený len obmedzený počet kilometrov. Na druhú stranu však nie som motivovaný „prihrievať si polievočku“ a tak vám môžem sprostredkovať nezaujatý pohľad na vec. Ak vás nebavia príbehy ohľadom nákupu auta, preskočte rovno na kapitolu „dizajn“.
Tož bez veľkých okolkov, poďme na to.

VÝBER a NÁKUP
Na otázku „čo kúpiť“ má len málokto z nás na začiatku výberového procesu jednoznačnú odpoveď. Motívom na započatie úvah o novom vozidle býva zväčša fyzický a morálny rozklad vozidla doterajšieho. Tak tomu bolo aj v tomto prípade.
Accordy sú vozy spoľahlivé, no sedan z roku 97. už začal vykazovať známky únavy vekom. Poslabšia antikorózna úprava sľubovala do blízkej budúcnosti márny a trpký boj s hnedým morom a motor už tiež neprejavoval toľko mladíckeho entuziazmu čo kedysi. Pravda, auto bolo prevádzkované v ťažkých podmienkach (časté kratšie trasy bez poriadneho zahriatia motora, vytáčanie pri športovej jazde..).

Po zamietnutí vážne preberanej alternatívy o kompletnej prestavbe doterajšieho accordu (generálka motora, komplet nový lak..) padol výber logicky na novšiu generáciu. Problémom bolo cenové rozpätie od 4000 až 4500 eur. Za túto cenu bolo „zbytočné“ kupovať „len“ 6-tkovú generáciu accorda (ročníky 98-01), no omnoho zaujímavejšiu 7. generáciu nebolo možné zohnať v rozumnom stave. Šestka bola príliš malý skok, sedmička zas príliš drahý. Civic v príslušnom limite vychádzal len v rodinne ladenej 7. generácii, na UFO (8. generáciu) bol rozpočet opäť prikrátky.

Športovo-elegantná verzia coupé teda poskytla zaujímavú alternatívu pre fanúšika značky v danom cenovom rozpätí. Samozrejme na pretras došli aj diametrálne odlišné autá iných značiek, no pre potreby tejto recenzie ich nebudem rozpisovať.

Keďže sú coupé verzie (do európy dovážané v obmedzenom množstve z ameriky- miesta pôvodu) pomerne zriedkavým javom, nebolo na Slovensku príliš z čoho vyberať. Z asi 10 áut v ponuke bolo 8 šesťvalcov, 1 šrot a 1 výbava sociál edition bez hračičiek hodných grand turisma. Len poznamenám, že hoci 6 valcový 3.0 VTEC musí ísť naozaj luxusne, jeho vysoká spotreba, sadzba poistného a kombinácia s archaicky pôsobiacim 4 stupňovým automatom neprichádzala do úvahy.

Môj osobný pohľad? Kúpiť ľahšie dostupný šesťvalec, prerobiť ho na plyn a prevádzkové náklady gombička. Lenže môj brat nie je ohľadom LPG taký pragmatik ako ja, nehovoriac že prestavba „mnohovalcov“ stojí slušné peniaze..
80% dostupných kupéčok bolo teda v trojlitri. Motorizáciu 2.0 VTEC vybralo do športovo pôsobiaceho auta len málo zákazníkov, tento pomer výskytu sa zachováva aj na vyspelejších trhoch akým je napr. Nemecko.

Do krajiny ľudových vozov, svetových vojen a drahého piva smerovali aj naše pomyselné kroky. Najznámejší nemecký portál ojazdených vozidiel bol podrobne preštudovaný a po hodinách filozofovania vypľul „TO PRAVÉ“ kupátko. Strieborný koráb vyzeral na fotkách výborne- zachovalý lak, interiér v koži, automatická klíma, pekné fabrické elektróny, tempomat, úplná servisná história..také tie nevyhnutnosti. Nájazd 170 000 km, ročník 2001, cena bratu- rovných 3600€.

Osobná krížová výprava za kvalitnými jazdenými vozmi sa u rodičov nestretla s prílišným nadšením. Pretože citujem „takých áut je dosť aj u nás“. Nuž..kto skutočne vie ako vyzerá trh s ojazdenými vozidlami na Slovensku (passat-octavia-passat) tak zaplače a smeruje na západ. Ale nezlomené odhodlanie podporené hrejivými 500 eurovými bankovkami v obálke nemožno len tak narušiť.

Cesta bola dlhá a náročná. Nemusí sa to zdať, ale zo stredného Slovenska je to k takmer holandským hraniciam dobrých 1800 kilometrov. Cieľová stanica- mesto Rheines. Auto bolo majetkom drobného autohausu a našej návšteve predchádzal len jeden zmätočný telefonát v lámanej nemčino-angličtine, kde som zhruba vyjadril o čo máme záujem a kedy si po to asi prídeme. Ostávalo len dúfať že nás neprivíta zavretá brána alebo predané auto..

Nemeckú presnosť a spoľahlivosť som však prudko podcenil. Po namáhavej ceste pri ktorej sme z krajiny videli akurát pás diaľnice skrz polia na nás pri hláške navigačného systému „dorazili ste do cieľa svojej cesty“ vítalo na ulici pred autohausom odstavené strieborné kupátko. Sehr gut.

Poznáte ten pocit, keď auto vyzerá v inzeráte úžasne, a potom keď ho prvýkrát vidíte naživo tak máte striedavo chuť plakať a zároveň vraziť majiteľovi do zubov? Ja bohužiaľ áno, no tentokrát sme mali kliku ako Brno. Auto vyzeralo live ešte lepšie ako na fotkách. Na karosérii ani škrabanček, hrdzu Honda nevidela ani na obrázku a kolesá boli napriek absencii rozširovacích podložiek agresívne vystrčené z karosérie (čo samozrejme technik na STK už doma náležito komentoval).

Nasledoval opäť krátky dohovor s majiteľom, ktorý prebiehal asi tak, že ja som naňho hovoril anglicky a on na mňa nemecky. Snahu o vzájomný konsenzus naznačovala len zámena chronicky známych slovíčiek ako „good“ a „yes“ za ich nemecké ekvivalenty a naopak. Po chvíľke nám boli vydané kľúče s tým, že nemáme ísť ďaleko lebo v nádrži nie je veľa benzínu. Sehr gut.

Testovacia jazda dopadla úspešne, všetko fungovalo ako má. Kameň spadol zo srdca. Len svietiaca kontrolka „check engine“ kazila radosť. Po konfrontácii nám majiteľ vysvetlil, že auto stálo asi rok v depozite banky, odkiaľ ho vykúpil. Chybu nám u kolegu vedľa v servise vymazali zo softvéru, zrejme bola spôsobená nevypáleným katalyzátorom alebo slabou baterkou...pravdepodobne oboma.
Takže logicky sme sa dohodli a auto vzali. Za 3600 eur to bol kauf ako víno. Ani sme neskúšali zjednávať, pretože za tú cenu a v tom stave to bola proste solídna ponuka. Na predajcu teda nemôžem povedať krivého slova. Môže to byť tým, že sa nejednalo o nechválne známych „hnedých nemcov“. Pomohol nám aj pri prepise a formalitách na miestnom úrade motorových vozidiel. Kam by sme sami nikdy netrafili, nedohovorili sa a tiež by nás vyhodili, lebo sme na platbu mali len 500 eurové bankovky.

Cesta späť prebehla bez problémov, čo je vzhľadom na čas bez spánku a najazdenú vzdialenosť menší zázrak. Fakt nezávidím vodičom z povolania čo krútia Európu, nie je to sranda.


DIZAJN

Vzhľad auta, záležitosť subjektívna. Skúsime objektívny popis. Auto dizajnovo žiadnym spôsobom nenadväzuje na európske generácie hondy accord. V rodnom liste má totiž zapísané ako miesto vzniku Ohio USA. Tamojšie accordy sú úplne odlišnými autami a z nich coupé, v obmedzenom počte dovážané aj do Európy, vychádza. Mohutný zadný previs jasne naznačuje pôvod za oceánom. Napriek tomu má auto športový feeling- je nízke, široké, pôsobí svalnatým dojmom. Pre celok je dominujúca bočná línia, ktorá klesá smerom zozadu dopredu.

Zadnej časti dominujú svetlomety natiahnuté po americku na celú šírku dverí kufra. Na krajoch potom svetlomety vystupujú hore na spôsob rohov. Inšpirácia vtedajšou ikonou- superšportom NSX- viac než patrná. Mne osobne je tento štýl sympatický, priaznivci strohého euro-štýlu možno budú mračiť ksichty. Vec názoru. Strieborná metalíza k autu dobre ladí, všeobecne kupátka vyzerajú lepšie v svetlých farbách, ktoré podčiarkujú ich mohutnosť.

Z dizajnového hľadiska zamrzí absencia bezrámových dverí. K charakteru auta by sa určite hodili. Interiér potom hýčka komfortom. Najvyššia výbava obsahuje kožené sedačky, automatickú klimatizáciu, strešné okno, 4 airbagy, audiosystém Bose a elektricky nastaviteľné všetko možné aj nemožné (vrátane vodičovej sedačky). Interiéru možno vytknúť istú dizajnovú strohosť (nemecká prémia je v tomto ďalej), pokazené vyhrievanie sedačiek (v zime problém) a kožený poťah volantu, ktorý po 180 000 km už dosť šmýka. Naopak pochvalu si zaslúžia perfektne pohodlné predné kreslá a výborne hrajúci audiosystém.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že accord coupé je v záplave fábií, oktávií a iných životných kompromisov na 4 kolesách potechou pre oko. Nemusí sa páčiť každému ale rozhodne sa nestratí v dave.

TECHNICKÉ PARAMETRE:

MOTOR

Dvojlitrový štvorvalec presného objemu 1997 ccm dosahuje za pomoci 16 ventilov a systému V-TEC výkon 108 kw/147 koní pri 6000 otáčkach. Krútiaci moment 184 nm pri 5000 otáčkach. Z čísiel hneď vidíme, že výkonové maximum je položené pomerne nízko, kdežto krútiaci moment vysoko. V praxi to ale neprekáža. Motor je úžasne kultivovaný a v interiéri ho pri bežnej jazde ani za studena takmer nepočuť. Pri potrebe vyššej jazdnej dynamiky sa treba vybrať s otáčkami za 3000. Systém VTEC nastupuje plynulo (žiadne trhnutie), motor má v otáčkach silu a príjemne jadrný zvuk. Aj keď ladený výfuk by rozhodne zvukovej kulise pomohol, sériový sa drží zbytočne pri zemi. Na „športové auto“.

Napriek tomu, že sa dvojliter vo verzii coupé označuje ako výkonové nevyhnutné minimum, vo väčšine prípadov s prehľadom stačí na pohotovostnú hmotnosť takmer 1400 kíl. 147 koní nie je maličkosť. Samozrejme, treba vedieť kde ich hľadať. Dnešní turbo kovboji, zvyknutí na kopance pri 2000 otáčkach by boli asi sklamaní.

Podľa papierov potom auto zrýchľuje na stovku tesne pod 10 sekúnd a rozkotúľa sa na 208 km/h. Teda takých „tachometrových“ 220 by nemal byť problém.

SPOTREBA

Spotreba sa v športiaku nerieši. Ale nie, robím si prdel. Spotrebu dnes rieši každý, aj Ingvar Kamprad na svojom Volve.

Papiere hovoria o kombinovanom odbere 9 litrov na 100km. V zime, relatívne ťažké a výkonné benzínové auto papá tesne pod 10 litrov. To všetko v režime časté studené štarty, krátke trasy, zmiešaná premávka. Nie práve ideál na ecorally. Pri dlhých trasách a pokojnej nohe na plyne spotreba padá k 7 litrom.

PREVODOVKA

5 stupňový manuál s pomerne krátkym odstupňovaním. K dispozícii bol aj 4 stupňový automat, ktorý však mal problémy so spoľahlivosťou (na americkom trhu lietali aj žaloby). Dynamickým vlastnostiam motora sa prevodovka snaží pomôcť krátkymi prevodmi. Po meste alebo pri normálnej jazde mimo mesta to nie je problém. Na diaľnicu to však stavané nebolo. Pri predpisovej 130-tke je už motor za „komfortným“ pásmom a ťahá na 4000 otáčok. To má za následok zvýšený hluk v kabíne a tiež vyššiu spotrebu. Šestka sa vtedy ešte nenosila.

Nedá mi tiež nespomenúť spojkovú charakteristiku. Pedál ide športovo tuho. To nie je problém. Pri jazdách po meste však sťažuje plynulý pohyb jej „bodový“ záber. Púšťate spojku a vyzerá to asi takto: nič-nič-všetko-nič-nič. Opäť- asi snaha o športové zameranie. Ak autu prikladáte plný kotol tak je to super, no pri pohodovej jazde dá zabrať, aby autom necukalo.

PODVOZOK

Accord coupé používa univerzálnu podvozkovú platformu amerického accordu 6. generácie resp. Acury TL. Pre potreby športového auta bol patrične unížený a pritvrdený. Coupé však nie je žiadna okruhová hadimrška, charakterom skôr pripomína autá štýlu Grand Tourismo.

Tomu zodpovedá naladenie podvozka- kompromis medzi tuhosťou v zákrutách a schopnosťou filtrovať nerovnosti. Tu to inžinieri z Hondy vykryli úspešne, auto má vďaka širokému rozchodu a nízkemu ťažisku v zákrutách solídnu stabilitu a zároveň z vás nevytrasie dušu. Tomu napomáha aj kompromisné obutie- 16 palcové disky s „civilným“ profilovým číslom. Vyzerajú dobre, jazdia dobre. Nízkoprofilové obutie a väčší priemer diskov by zrejme komfort jazdy odpísal expresným spôsobom.

BRZDY

Ventilované kotúče vpredu, plné kotúče vzadu a k tomu elektronickí asistenti. Brzdný účinok veľmi dobrý, netestoval som ich však v krízovej situácii ani v dlhodobej záťaži.


RIADENIE

Honďácky odťažité, nepríliš komunikatívne, ladené skôr na komfort. Nič, kvôli čomu by ste písali domov.. Na bližšiu analýzu riadenia by to chcelo mať odjazdených pár tisíc km...ktoré nemám, takže bohužiaľ len stručné vyjadrenie názoru. BMW E36 (recenzia coming soon) má túto disciplínu zvládnutú lepšie. Chýba mi však porovnanie s inou, športovo orientovanou predokolkou.

PRIESTOR

No čo vám budem vravieť- je to poriadny kus auta. Na dĺžku má veľmi solídnych 4,8 metra. Vo veľkých kožených kreslách vpredu sa človek bežných rozmerov cíti tak trocha stratený. Očividne boli navrhované s rezervou pre priemerného Američana.

Zrejme očakávate, že miesto vzadu bude kameňom úrazu. No pravdu povediac, kameň sa nekoná. Nástup cez ľahko sklopiteľnú sedačku spolujazdca je pre zdravého človeka jednoduchý. Vzadu je dostatok miesta pre 2 dospelých ľudí, aj na dlhšie trasy. Dokonca ani s detskou sedačkou nie je problém. 3 ľudia vzadu je ako pri väčšine áut- kompromis. Dá sa to, auto má v techničáku 5 miest ale neodporučil by som to.

Tieto postrehy sú však písané z pohľadu 180 cm vysokého jedinca. Basketbalisti by vzadu pravdepodobne leštili plešinou spoj zadného okna a stropu.

Batožinový priestor má niečo pod 500 litrov (467 konkrétne) a marketingová brožúra by mohla povedať že uspokojí „všetky nároky moderného životného štýlu“. Teda, narvete tam kopec bordelu, len individuálne prvky bordelu nesmú byť väčšie ako obmedzený nakladací otvor. Pojem coupé tu totiž znamená to, čo pôvodne mal znamenať- de facto dvojdverový sedan. Žiadne tretie dvere, športový liftback ani vozenie kosačiek sa nekoná.

SERVIS- DOSTUPNOSŤ A CENY

Auto má podľa tachometra a doložených servisných údajov najazdené niečo cez 180 000 km. Keďže sa nejedná o diaľničný koráb obchodného referenta, môžeme tomuto údaju veriť. K autu bola servisná história- teda nie servisná knižka ako sme si predstavovali- ale halda účteniek zo značkového servisu Honda. Ako dôkazový materiál, že o auto sa predchádzajúci majitelia starali to však stačí.

Po kúpe sa spravil klasický malý servis- výmena motorového oleja (plná syntetika 5W40) a všetky filtre. O pár mesiacov neskôr sa tiež vymenili rozvody a zadné ložiská, ktoré už solídne hučali.
Zatiaľ čo ceny náhradných dielov v druhovýrobe sú prijateľné a porovnateľné s európskymi automobilmi „bežného“ charakteru (rozvody 400 eur aj s prácou), nájsť ľudí čo vedia dobre servisovať Hondy je problém.

Komplikácie boli pri výmene rozvodov..dedinský garážnik, na ktorého mal brácha dobré referencie lebo „on robí všetko“ opravu kapitálne dodrbal. Pod pojmom „robí všetko“ sa totiž na Slovensku prioritne rozumie VW group. Aj golf tdi aj passat tdi. A že dedinský fachman nevie robiť hondy by bolo odpustiteľné, no on si nedokázal priznať že to spraviť nedokáže. Tak vymenil, remeň našpanoval nesprávnym momentom a auto hučalo ako raketoplán Buran, keď ho zasypalo v Kazašskom sklade leteckej techniky.

Reklamácia ústnych zmlúv o vykonaní práce ktoré majú formálnu úpravu v štýle „počuj sprav mi tam hento a tamto“ je záležitosť zložitá. Našťastie sa nestalo nič horšie, v autorizovanom servise Honda rozvody ponastavovali tak ako majú byť a odvtedy je kľud.

Pár mesiacov po kúpe bolo auto v menšom ťukanci na parkovisku pred hypermarketom. Panička na fábii nedávala pozor kde cúva a trošku pokopala honde zadný nárazník. Vyriešené cez poistku v autorizovanom servise. Ak si na fotkách všimnete väčšiu špáru medzi zadným nárazníkom a karosériou- tak to má byť. Ešte som nevidel coupé, ktoré by malo tento diel presne napasovaný.

Ďalšie servisné úkony budem pridávať do sekcie „novinky“. Inak auto sa zatiaľ úspešne borí so zimnou prevádzkou, zimné štarty v mrazoch zvláda podľa očakávania dobre. Zvedavý som na antikoróznu ochranu. Zatiaľ nevidno ani smietku hrdze, no auto nemuselo v zime jazdiť. Uvidíme.

TUNING

Na jeseň si brat nechal na prednú kapotu, strechu a zadnú kapotu nalepiť matnú čiernu fóliu. Cieľom bolo zakryť poškrabanú kapotu (pár týždňov po dovoze- Slovenská mentalita a závisť sa nezaprie)
Stredom karosérie sa teda tiahne optický "pás", ako je to teraz hrozne populárne. Auto tým získalo ťažký street kredit a násťročným slečnám sa pri pohľade na túto husto úpravu automaticky rozťahujú nohy. Ale vážne- prednej kapote to pomôže, aby nebola po prvej zime otrieskaná od kamienkov. Na kufri fólia začala asi po mesiaci bublinkovať, tak šla preč. Zvyšok drží, takže auto je momentálne v kombinovanom bojovom vzore. Opäť, otázka vkusu takéto úpravy, no k športovému autu svetlej farby sa to vcelku hodí.
*** (fotky s fóliami zatiaľ nemám, čo najskôr doplním)***

Všetko možné aj nemožné osvetlenie interiéru bolo nahradené ledkovými žiarovkami. Taký ten nádych 21. storočia pre každého. Amatérskych xenónov bolo zatiaľ auto ušetrené, ich montáž však môže byť otázkou času.

Zadný znak Honda bol doplnený o červené pozadie v štýle Type-R.

ZÁVER

Takže toľko moja skromná recenzia subjektívnych dojmov na bratov momentálny voz. Za ani nie 5000 eur možno dnes získať naozaj výnimočné auto, ktoré rozhodne nestretnete na cestách každý deň. Benzínový motor vyššiu spotrebu ospravedlní perfektnou kultúrou chodu a nadštandardnou spoľahlivosťou.

Auto ako celok aj napriek značnej miere individualizmu umožňuje praktické každodenné využitie. Pre 25 ročného chalana dnes v tejto cenovej hladine ťažko zoženiete niečo lepšie.

POZNÁMKA K FOTOGALÉRII

Zatiaľ mám veľmi málo kvalitných fotiek auta. Tie čo som pridal boli robené hneď po kúpe. Nie sú tam napríklad matné fólie ani ledkové osvetlenie. V čo najbližšej dobe to však hodlám doplniť, možno spravím aj nejaké to video zrýchlenia alebo školy šmyku na letisku. Dovtedy buďte svojimi hodnoteniami zhovievaví.
Ak máte k recenzii alebo autu nejaké otázky, pokojne mi napíšte do diskusie. Som známy vysokou percentuálnou mierou reakcií.

Silné stránky

Originálny dizajn
Bohatá výbava
Komfort cestovania

Slabé stránky

Vyššia spotreba
Fádna prístrojová doska
Krátke prevody/absencia 6. stupňa

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Menené rozvody, zadné ložiská, olej, filtre

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Drobný autohaus pri holandských hraniciach, prívetivé správanie, ochotný pomôcť s formalitami na úradoch.