Toyota Avensis T 27

Hodnoceno: 35× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Za pár mesiacov to bude dva roky, čo je Toyota Avensis NG 08 /T27/ na našom trhu. A keďže v tejto rubrike sa z dvadsiatich recenzií Avensisu týka tretej generácie len jedna /sedan, benzín, automat/, pokúsim sa pridať druhú /kombi, nafta, manuál/.

Úvodom zásadná poznámka : všetky názory nižšie vyslovené, berte ako viac-menej subjektívne , neuzurpujem si právo na neomylnosť a rád budem s kýmkoľvek opačného mienenia v kľude polemizovať.

Prečo Toyota a prečo Avensis? Žiadny špecialny dôvod som nemal. Chcel som pohodlné auto strednej triedy – liftback ,alebo kombi /prístup do kufra v sedane je obyčajne problematický/, diesel, slušná výbava, čo najmenej zápisov v rubrike „Ukradnuté“ a v cenovej hladine do 25 000 €. Po preklikaní sa všetkými možnými webovými stránkami som zostavil úžší výber a to: Mazda 6 , Renault Laguna, Citroen C5, Toyota Avensis, Škoda Superb, Ford Mondeo. Jedna vec je vidieť , druhá sadnúť dovnútra a tretia môcť si auto dobre vyskúšať. Zámerne píšem „dobre vyskúšať“, lebo na štyri – päť kilometrovom okruhu, ktorý vám predajca venuje sa o vlastnostiach auta nedozviete skoro ,alebo vôbec nič. Z uvedenej šestice áut som mal možnosť „dobre vyskúšať“ Renault /vlastní ho brat/ a Superb/požičovňa/, a možno práve preto vypadli z hitparády ako prvé. S Lagúnou 2 r.v. 2002 som najazdil asi 150000 km bez zásadných problémov , v pohodlnom kresle som sa cítil akoby oddelený a chránený od ostatného sveta. Lagúna 3 však na mňa zapôsobila dojmom krehkého auta, ktoré akoby bolo vyrobené z akéhosi ľahčeného plechu, interiér, ktorý ma pri uvedení modelu veľmi zaujal, už tiež nebol tak zaujímavý a motor /naftový dvojliter,150k/ sa prebúdzal až kdesi k 2000 ot. S veľkou turbodierou a patričným apetítom. K Superbu len toľko: zjednodušene povedané, jeho hodnota začína až za sedadlom vodiča – dá sa tam bez problémov sedieť, tancovať ,prípadne milovať ,ale pre vodiča a spolujazdca je to kokpit Octavie / nič proti nej, mal som a veľmi dobre slúžila skoro 200000 km/. Kdesi na tomto webe som čítal, že Škoda vie zväčšovať autá na dĺžku ,ale nie na šírku.

Dvoch kandidátov máme vybavených, tak poďme na ďalších. Mazda 6 a Mondeo. Dôvodov na vyradenie zo súťaže bolo niekoľko, viac menej pocitových, ale hlavný bol cena, ktorá dosť presahovala moju predstavu a predajcovia s ňou nechceli hýbať. Musím priznať, že ani ja som na pilu moc netlačil.

A tak sme vo finále: Toyota vs. Citroen.
Z môjho pohľadu by bol C5 Tourer pre svoju eleganciu, francúzsky šarm, komfortný interier a pohodovú jazdu kandidátom číslo 1. Aj napriek určite vyšším prevádzkovým nákladom – rozhýbať skoro 2 tony na 225mm balónoch niečo stojí. Zasiahla však vyššia moc a tou je moja manželka a jej otázka: Prosím ťa, ako mám z tohto auta vystúpiť? Pozrel som a pochopil som. C5 – ka má sedadlá s výborným bočným vedením nie len operadiel, ale aj sedákov, vonkajší okraj vozidla je dosť vzdialený a tak človek priemerného vzrastu musí na vystupovanie použiť pomerne veľa energie a s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa 100% - ám poutiera podbeh, čo najmä v zime nie je nič príjemné. Taká na pohľad maličkosť a rozhodla.

And the winner is : TOYOTA AVENSIS /dúfam ,že tá anglická pasáž je OK/

Auto som kúpil koncom januára 2010. Je to akciový typ Bussines, čo v praxi znamená výbavu Luna + zadné parkovacie senzory . Nechal som doinštalovať alarm. Výbavu rozpisovať nebudem, dá sa naklikať na x-stránkach. Z môjho pohľadu obsahuje skoro všetko, čo vozidlo danej triedy a ceny má mať. To „skoro všetko“ píšem preto, lebo mi chýba niekoľko samozrejmých vecí, ktoré ,ako som zistil sa nenachádzajú v žiadnej výbave Avensisu, ale o tom neskôr. Farba je čierna metalíza, čo je asi najhoršia alternatíva kvôli špine a škriabucim kefám umyvárky, ale vozidlo v tejto farbe pôsobí na mňa tak elegantne, že i keď vedomý si spomenutých negatív, nemohol som riešiť inak. Na vonkajší vzhľad vozidla som si na tomto webe prečítal množstvo záporných aj kladných názorov. Ja len toľko: dizajn vozidla nie je fádny, nie je vyzývavý a pritom zaujme. Páči sa mi riešenie prednej časti, menej už zadnej a veľmi pekný pohľad je na vozidlo z profilu, kde vyniká jeho elegantná silueta naznačujúca väčšiu mohutnosť ,než akú auto v skutočnosti má. Zaujímavé sú strešné lišty, ktoré evokujú pozdľžne nosiče a robia tým design strechy zaujímavejší, ale nezvyšujú odpor vzduchu ani aerodynamický hluk pri jazde. Spätné zrkadlá majú dostatočnú veľkosť. Toľko zvonku , poďme dnu!

Všetky dvere majú dostatočný uhol otvárania, sú primerane vysoké aj široké a tak nastupovanie do vozidla nie je problém ani pre človeka 187 cm vysokého. Predné sedadlá na prvý pohľad nepôsobia nijako efektne /to hore uvedená konkurencia vyzerá trochu inak/ ,ale po usadnutí zistíme, že prvý dojem klame. Sedadlo vodiča / na ostatných som nesedel/ je pre mňa primerane tvrdé ,sedák dobre podopiera nohy, operadlo je možné v bedrovej časti prispôsobiť podľa individuálnych požiadaviek. Bočné vedenie vzhľadom na jazdný charakter vozidla vyhovujúce, prvá opierka hlavy, ktorá mi absolútne sedí. Dostatočný je aj priestor nad hlavou, medzi volantom a vodičom a v úrovni kolien. Skrátka pohoda aj pre dlhú jazdu. Kedysi pred rokmi som počul pre hodnotenie iného auta výraz „príjemne obývateľné“. Myslím, že sa to hodí aj na tento Avensis.

Pri pohľade z miesta vodiča pôsobí interier veľmi slušným dojmom, nie luxusne, ale kvalitne. Nie sú v ňom žiadne trendové kinetickodizajnové lesklé plochy a keď už niečo musí pôsobiť dojmom kovu, tak je príjemne matné /titanium/. Mäkčené plasty pôsobia dobre ako na dotyk, tak aj na pohľad. Určitý problém po čase nastane so vzhľadom tých tvrdých, ktoré sa dajú ľahko poškriabať a uvidíme , čo bude s kožou na volante, ktorá je už teraz v hornej časti akási rapavá /viď foto/. S výhľadom na všetky svetové strany nemám problém a čo je pri cúvaní podľa spätných zrkadiel ťažko odhadnuteľné, doriešia senzory. Prístrojová doska je prehľadne riešená a výhľad na budíky nie je ničím rušený. Tu ale musím spomenúť jeden ergonomický nezmysel : poloha tlačidla elektrickej ručnej brzdy. Hovorí sa ,že „človek si zvykne aj na šibenicu“. Na toto som si nezvykol a ako to vyzerá ani si nezvyknem. Radšej by som obetoval estetickú čistotu stredného panela a mal ten knoflík po ruke, ako ho mám hľadať niekde za pravým kolenom pod volantom. Tiež umiestnenie kľučky otvárania predných dverí pred madlo nepovažujem za najšťastnejšie riešenie. Vytočenie ruky pri otváraní je trochu neprirodzené a ak si nedáte pozor, určite poškriabete hodinkami tvrdý plast madla. Stalo sa. A keď už ideme v tom negatívnom trende, tak ešte zopár vecí.

Chýba mi elektronická kontrola hladiny oleja. Vyťahovať a strkať mierku do motora je trochu anachronizmus. A hlavne myslieť na to, že to musím robiť, keďže podľa manuálu má mať motor celkom slušnú konzumáciu oleja / zatiaľ sa nepotvrdilo/. Ďalej : nie je chladená schránka. O výhode tohto riešenia v letnej dobe myslím nie je potrebné polemizovať. Ďalej: zišiel by sa aj trojklik smerových svetiel. Ďalej : absencia elektrickej zásuvky v kufri. Ani ma nenapadlo, že by taká vec mala chýbať a veľké bolo moje prekvapenie, keď som pri odchode na dovolenku zistil, že najbližšia zásuvka je v boxe pod mojou pravou rukou a kábel z kufra je krátky . Myslím si, že tieto veci sú už dnes aj vo výbave vozidiel o triedu nižšie . V testoch sa spomína nedostatok odkladacích priestorov, mne stačia.

Batožinový priestor je dostatočný, podlaha zarovno s nakladacou hranou a pod podlahou množstvo asi 10 cm vysokých priehradok. Či je toto riešenie dobré, alebo nie je vec názoru. Ja by som uprednostnil jeden súvislý priestor, ale ani takto mi to nevadí.

V interieri stojí ešte za zmienku perfektne fungujúca klimatizácia so zaujímavou automatikou zapnutia vnútorného okruhu pri nábehu , veľmi slušné audio /bohužiaľ bez USB vstupu/ a praktická vyťahovacia sieťka za zadnými sedadlami, ktorá umožňuje oddeliť priestor kufra od posádky.

Niekoľko slov k hnacej jednotke. Pri súčasných dvojlitrových naftových motoroch sme zvyknutí na hodnoty cez 100 kW a 320 Nm. Z tohto pohľadu sa nám 93 kW a 310 Nm môže zdať málo. Zdanie však klame. V spojení s vhodne odstupňovanou prevodovkou dáva autu skutočne slušné dynamické vlastnosti i v prípade, že v ňom ide rodina na dovolenku, čiže hmotnosť vozidla atakuje maximálnu hranicu. Tých 100km/hod za 10 sekúnd som netestoval ,ale ťah motora ma presviedča, že to môže byť pravda. Papierové hodnoty spotreby sú podobne, ako u všetkých ostatných automobiliek z oblasti science fiction a v reálnej prevádzke nedosiahnuteľné. Napriek tomu apetít je podľa mňa nižší, ako primeraný. Dovolenkových asi 1450 km ,jazdených mierne nad rýchlostné limity ,prinieslo reálnu spotrebu cca 5,9 litra / nie podľa počítača – ten je asi o 2 dl optimistickejší/. Agregát je veľmi dobre odhlučnený a pri jazde na diaľnici počujete v kabíne skôr odvaľovanie kolies a aerodynamický šum, ale motor cítite až kdesi v pozadí týchto zvukov.

Radenie prevodových stupňov je vyhovujúce, kvalitu prevodovky VW, ktorá je pre mňa etalónom/aj keď nie som nekritický obdivovateľ koncernu/ nedosahuje. Nejde ani tak o presnosť a dĺžku dráh radenia, s tým nemám problém, ale o ľahkosť, s akou u VW zaskakujú jednotlivé stupne „ pomaly samé od seba“ .

Podvozok patrí podľa mňa medzi tie tvrdšie, vďaka čomu zvláda bez väčších problémov a náklonov aj svižnú jazdu po okreskách, ale v meste ,ako Bratislava s množstvom výtlkov a električkových koľajníc to patrične cítiť a je mi ľúto jak auta , tak seba. Predpísané hustenie pneu som skoro okamžite znížil o cca 0,2. Možno sa gumy zoderú o niečo skôr, ale jazda je o čosi pohodovejšia.

K výkonu bŕzd a presnosti riadenia nemám žiadne výhrady. Zažil som síce už aj jedovatejšie brzdy a na pocit kontaktnejšie riadenie, ale to, čo poskytuje Avensis je úplne v poriadku.

Na záver jedna poznámka. Ak sa zdá, že opisujem dosť negatívnych poznatkov , podotýkam, že mojou snahou nie je odradiť od kúpy, ale skôr upozorniť potencialnych kupcov na veci, na ktoré pri už spomínaných symbolických predvádzacích jazdách nemôžu prísť, ale prípadne im ani vôbec vadiť nemusia.

Avensis T 27 ako celok hodnotím pozitívne, som rád, že ho mám a v danej triede by som nemenil. V testoch spomínanú „ dušu“ som v ňom nehľadal a ani hľadať nemienim.

A ešte maličkosť : zámerne tu nikde nenájdete slovo „spoľahlivosť“. Toto slovo sa s Toyotou spája tak akosi automaticky. Ja však tak akosi automaticky pokladám spoľahlivosť za samozrejmosť aj pri iných značkách. A hodnotiť tento faktor po najazdení cca 16000 km je predčasné.

Silné stránky

Motor
Spotreba
Veľký vnútorný priestor na danú triedu
Tichá jazda

Slabé stránky

Také vážne nedostatky, aby som ich uvádzal v tejto kolonke, sú mi nie známe.

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Bol som trikrát.
Po odjazdení prvých kilometrov som zistil, že dvere sa síce po rozjazde automaticky zamknú, odomknutie po zastavení už nefunguje. Prijímací technik reklamáciu akceptoval a keď sa mi podarilo presvedčiť aj elektrikára, že nemám špeciálny model, u ktorého to tak musí byť, po desiatich minutách bola závada odstránená. Ešte mi čosi spravili s plynovým pedálom /známy to americký pseudoproblém/ a vypadol som.

Druhýkrát to bolo nastavenie geometrie, keďže auto začalo ťahať vpravo. To je dobré v politike ,ale určite nie na ceste.

Treťou návštevou bola servisná prehliadka po 15000 km. Aby som pravdu povedal, postrádam akýkoľvek zmysel tejto návštevy ,okrem premiestnenia 38€ z môjho vrecka do kasy servisu. Preto to bola aj posledná „medziprehliadka“,na ktorej som sa zúčastnil a pokiaľ je pre olej a všetky náležitosti s tým spojené stanovený interval 30000 km , tak ten sa bude dodržiavať.

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Túto časť zoberiem všeobecne.
Pri rozhodovaní o kúpe som navštívil skutočne množstvo autosalónov rôznych značiek. Pracujú v nich ,až na malé výnimky ochotní a slušní ľudia, ale bohužiaľ sú to väčšinou univerzálni predavači ,ktorí by rovnako mohli predávať v elektre chladničky a práčky, v butiku topánky a svetríky, alebo v hypermarkete potraviny a zeleninu. Som si plne vedomý, že týmto konštatovaním budem u mnohých odsúdený do pekiel horúcich, ale napriek tomu nehodlám na ňom nič meniť. Česť vynimkám, ale skutočne som sa väčšinou stretol s opísaním výbavy auta ,okolo ktorého som krúžil, upozornením na akciu, ktorá platí len do..., prípadným zhodením konkurencie typu „Japonci už nie su čo bývali“ – to ak som bol u Francúzov, alebo „ také poruchové autá by som nekupoval“ – v prípade, keď to bolo naopak, ponúknutím cenníka a vizitky.

Čo si mám myslieť o odborných a predajných schopnostiach dievčiny u Peugeota kdesi na Slovensku, ktorá keď ma videla prezerať si vtedy ešte fungl nový model 3008, vzhľadom na jeho momentálnu nedostupnosť mi ponúkla Partner, pretože „ je práve v akcii“.

Je v poriadku postup predajcu, ktorý v rámci špecifikácie objednávky vozidla odklepne Carminat 2 plus - rádio a navigácia / cca 1300 €/, aby ste po dodaní vozidla zistili, že s ňou môžete jazdiť len v Rakúsku a Švajčiarsku? Iné mapy nie sú. A samozrejmä už s tým „nemôže“ nič robiť.

Čím profesne žije predajca, ktorý mi dva týždne pred začiatkom predaja faceliftovanej Octavie nevie popísať ,čo sa na nej zmenilo oproti staršej verzii. Atď.......

Takže čo by som vlastne chcel? Aby mi auto predávali aspoň trochu zanietení odborníci, ktorí tých šesť – sedem modelov na showroome poznajú detailne , ktorým ich profesionálna hrdosť bude veliť vždy a za každých okolností podať fundovanú odpoveď a nie ma odkázať na dovozcu, ktorým ich záujem o kupujúceho nezhasne okamihom zistenia, že „ hneď to nebude“. Kúpa auta nie je vec impulzná a ja sa môžem vrátiť ,len musím mať na to dôvod.