Suzuki Baleno Wagon GLX

Hodnoceno: 24× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

1. Ako som sa dostal k myšlienke
Hovorí sa, za všetkým hľadaj ženu... nebolo to úplne inak. Asi by som začal ešte hlbšie. Vopred upozorňujem, že to je celkom off-topic, skratka príbeh ako sa dlhodobý odporca motorových vozidiel stal ich milovníkom. Komu sa to zdá nadbytočne rovno preskočte na kapitolu 2. Čo som to vlastne kúpil.

1.1 Odporca
Ako decko školou povinné ma auta nikdy nijako extra nezaujímali. Na základnej škole si tak akurát zahral Gran Turismo ale reálne dopravné prostriedky mi boli vždy pomerne vzdialené. Bolo mi jedno v čom sa vozím (ako pasažier).
Na strednej škole v čase blízkom 18. narodeninám veľká väčšina spolužiakov študovala predpisy a okúšali jazdu motorovým vozidlom. Mne to bolo stále vzdialené. Ja žijúc len s matkou na pokraji únosnosti finančného rozpočtu sme po aute ani nechyrovali. Nad vodičským preukazom som ani neuvažoval, ani ma nelákal a nebolo ani reálne ho získať. Venoval som sa aktívne cyklistike a postupom času som plynule prechádzal od povedzme bezpečnejších štýlov jazdy až postupne po zjazdovú cyklistiku. Uvedomujúc si, že ma priťahuje potenciálne nebezpečnejší jazdný štýl a rýchlosť, tak fakt, že nie som oprávnený viesť motorové vozidlo sa zdal byť aj rozumnou voľbou. V podstate ma to stále ani nelákalo.
Vysoká škola pokračovala v duchu stabilizácie a užšieho vyprofilovania jazdného štýlu. Z násť-ročného sa stával dsať-ročný stále bez VP, už ale aspoň teoreticky rozumnejší:)
Zmena nastala asi až pred 4.rokom vysokoškolského štúdia. Otec sa ponúkol zafinancovať vodičák. Nadšený som nebol, ale spravil som to. Šoférovanie ma úprimne povedané nijako neoslovilo, mal som s tým problémy. Vodičák som spravil, za volant som sa vôbec nehrabal. Nebolo ani za aký. Takto mi to vydržalo asi pol roka...

1.2 Prvé chúťky
Dostávame sa k spomínanej žene. Začalo to plánovaným výletom do kina. Dotyčná mala zabezpečiť auto a odvoz, tento plán ale zlyhal na vyfúknutí vozidla iným členom rodiny. Vtedy ma napadla myšlienka, že vlastne aj ja mám vodičský preukaz (hoci som od skúšok za volantom nesedel). Auto som sa snažil vypýtať od otca, on ale vedomý si mojich (ne)skúseností v kombinácií s tým, že si kúpil nové auto pred nedávnom, nezveril mi ho:(. Vtedy u mňa prvý krát skrsla myšlienka šoférovania, ktorá bola príjemná....
Prešlo pár mesiacov, ja som zarobil nejaké peniaze, niečo sme dostali ako rodina pri určitej príležitosti a ja som začal uvažovať nad kúpou nejakého starého auta...Bude to znieť asi zvláštne ale skutočné pohnútky boli naozaj v tom nevydarenom odvoze do kina. Od toho času ma pravidelne prepadávali myšlienky na čas strávený za volantom cestovaním podľa vlastnej chuti. Z rozprávania sa vytratila žena, ktorá to mala na svedomí. Tá totiž na druhý deň po spomínanom plánovanom kine odlietala do USA na 3 mesiace. Na vývoji ďalšej situácie sa teda nijakým spôsobom nepodieľala. Ale za impulz som jej veľmi vďačný:)

Ako ale kúpiť auto za zúfalo málo peňazí, navyše keď som o autách prakticky nič nevedel, nebol schopný posúdiť auto inak ako vizuálne. Výber teda zastrešil jeden známy autíčkár, ktorý dvom kamošom tiež autá dohadzoval a mal dobré referencie. Mojou v podstate jedinou požiadavkou bolo, aby to bol kombík, kvôli priestrannosti a praktickosti.Keďže sa venujem cyklistike, tak zobrať so sebou bike a dostať sa tak do dovtedy neznámych lokalít, bolo jedno z veľkých lákadiel. V krátkom čase som mal pred sebou dve autíčka, obidve boli Suzuki Baleno Wagon vo výbave GLX. Jedno bolo snehovo biele s klimatizáciou a motorom 1.3 a interiérom v známej príšernej šedej farbe. Druhé bolo strieborné, bez klímy, 1.6ka s interiérom príjemnejšie pôsobiacej tmavej farbe. Najazdené mali obe +- to isté. O technickom stave som bol ubezpečený, s prísľubom lacných náhradných dielov, v prípade závady do pol roka dokonca zadarmo. Autíčko malo letné pneu vo výbornom stave, zimné dokonca na diskoch som mal dostáť pri kúpe. Podľa prieskumu kamaráta interneta boli tieto japonské autíčka veľmi spoľahlivé, to bolo pre mňa rozhodujúce. Ako je z nadpisu zrejmé, mojím vozítkom sa stal strieborný šíp.

2. Čo som to vlastne kúpil
Suzuki Baleno s rokom výroby 1996 najazdenými cca 160000km dovezené z rakúska. Auto je vo výbave GLX, elektricky ovládané okná aj zrkadlá, pomerne veľký batožinový priestor aj v základnej konfigurácií. Po sklopení sedadiel nie je problém odviezť aj objemnejšie náklady. Sedačky ani po 13 rokoch niesú vysedené a dá sa v nich absolvovať aj dlhšia cesta bez väčších problémov. Na počudovanie, aj na zadných miestach je pomerne dosť miesta na nohy a problémy nastávajú až keď sedia v zákryte dve postavy s výškou nad 185cm. Pred vodičom je iba výškovo nastaviteľný volant pomerne veľkého priemeru s tenším vencom. V mojom prípade dosť ošúchaný a šmykľavý preto bol obohatený poťahom. Palubná doska a ovládanie nesú znaky klasickej japonskej školy. Tvrdé a na pohľad nepríťažlivé plasty. Ovládanie polôh konfigurácie a teploty klimatizácie posuvníkmi ide celkom z tuha. Inak nemám výhrady. Funkčne všetko tam kde má byť, žiadna hra na schovávačku. Interiér je teda účelný a hlavne netrpí vŕzganím alebo podobnými neduhmi. Ukazovatele pred šoférom sú dobre viditeľné aj príjemne osvetlené v noci. Žiadny LED display bohužiaľ:). Tachometer je nezvyčajne presný. Podľa GPS do cca 80km/h ukazuje presne v rámci nepresnosti ručičky a stupnice. Ventilácia má 4 stupne, prvé 2 majú prijateľnú hlučnosť, 3 a 4 stupeň sú už pomerne nepríjemné. Taktiež ofuk skiel je pomerne slabý a v zime má čo robiť aj na najvyšších stupňoch intenzity. Výhľad zabezpečuje príjemne doškriabané predné sklo. Zatiaľ cezeň vidno a nemal som kvôli škrabancom nepríjemné zážitky. Spätné zrkadlá majú akceptovateľný mŕtvy uhol a vonkajšie sú dostatočne veľké. Úprimne sa priznám, že interiér ma nijako extrémne nezajíma.

2.1 Ako to jazdí
Za niečo viac ako rok sme spolu nabehali niečo cez 20 000km. Niektoré s cieľom, iné čisto pre zábavu s mottom: „Aj cesta môže byť cieľ“. Cez zimu sme navštívili väčšinu slovenských zimných stredísk, horských prechodov. Obľúbil som si vedľajšie cesty s menej upraveným či povrchom čisto pokrytým vrstvou snehu. Nie som pirát ciest. V princípe ma nebaví jazdiť rýchlo. Keď sa ale zbehnú tie správne okolnosti, zaujímavá cesta, slabá premávka a chuť, tak sa s volantom, rýchlostnou pákou a pedálmi veľmi rád pohrám.
Čo sa týka jazdných vlastností, tie sú slabšie. Môj Balík behá na 175 R13 pneu, čo mu na stabilite príliš nepridáva. Za sucha celkom dobre drží stopu na kvalitnom povrchu. Za mokra s ním treba dosť opatrne. Riadenie je pomerne preposilované a málo komunikatívne. Spolu s ostrými brzdami bez ABS dokáže za mokra alebo inak zhoršených podmienok poskytnúť zaujímavé momenty keď človek nejazdí ako turista. S ľubovoľnými nerovnosťami si moc nerozumie. Napriek tomu, že odpruženie je mäkšie, prejazdy koľajníc alebo iných nerovností, priečnych aj nepriečnych, na ceste sú značne citeľné. Väčšia svetlá výška spôsobuje väčšie náklony v zátačkach. Pre ľudí (hlavne spolujazdca vodiča) zvyknutých na modernejšie autá je rýchlejší prejazd zatáčkami celkom nepríjemný zážitok. Tlmiče síce neklepú, ich funkcia je ale poznamenaná časom a v nich tkvie Balíkov problém podporujúci stranové náklony. Po stránke pohonu hladká „jednašestka“ vzhľadom na nízku pohotovostnú hmotnosť (1030kg) dokáže s autom aj trochu zahýbať. Japonské motory sú odjakživa točivé, nie je tomu inak ani v Balíkovom prípade. Od nejakých 3000ot sa už niečo deje, okolo 3500ot už je celkom zábava. V rámci 70kW a 127Nm samozrejme. Motor pomerne živo reaguje na polohu plynového pedálu, holt lanko je lanko a ide s radosťou oficiálne po 6500. Výlet tesne pod 7000 je bez protestov, bežne to ale nerobím. Spojka pripadá náhodným šoférom môjho Balíka tvrdšia, priznám sa že mi to vyhovuje. V novších autách mi často vadí meniaci sa odpor v priebehu zdvihu spojky, v tomto je Balík lepší, je príjemne lineárny zhora až dole. Juch:) Prevodovka je 5 stupňový manuál a je všeobecne známe že ide o konštrukčne slabšie miesto Balena. V mojom prípade pri kúpe bol vymieňaný 3kový synchrón a bolo treba dávať pozor na zaradenie spiatočky ktorá vedela pri väčšej záťaži (cúvanie naložený do kopca) aj vyskočiť. Stalo sa mi to za rok asi 2 alebo 3 krát. Inak je ladená skôr ekonomicky. 2ka pri 6500ot tesne pod 100km/h, 3ka niečo cez 130km/h. Na 4tý stupeň už auto nedokáže rozumne zrýchľovať. Predbiehanie znamená 3ku a výrazný výlet ručičky otáčkomera smerom k červenému pásmu. Osobne mi to nevadí, zvuk motora ja rád. Odhlučnenie interiéru je ale slabšie a posádka si väčšinou takéto manévre moc neužíva. Výhoda je ale jasná pri návšteve čerpacej stanice. Pri normálne obsadenom aute osobne jazdím dlhodobo okolo 6,5L/100km. Keď jazdím sám tak 6.1 – 6.3km. Spotrebu na nádrž cez 7L som mal za viac ako rok počas najazdených 20000km asi 3x. Posledné 2 situácie boli pomerne nedávno a výmena vzduchového filtra problém vyriešila. Diaľničný presun je príjemný tak do 120km/h, pri väčších rýchlostiach je už v aute celkom hluk.

3. Japonci a spoľahlivosť:
Staré japonské autá sú známe spoľahlivosťou. V mojom prípade som toho za rok riešil celkom dosť. Najprv len drobnosti väčšinou bola na príčine elektrika, zlomené káble, chybné kontakty, relátko smeroviek, žiarovky, senzor spiatočky,... Nečakané aj keď očakávateľné komplikácie prišli na začiatku leta keď som opustil školu a začal viac a pravidelne cestovať dlhšie vzdialenosti (ZA - BA). Pri plnej nádrži Balík nechával pod sebou kalužku benzínu. Príčina bola prehrdzavené hrdlo nádrže => výmena. Tesne pre výmenou nádrže začala rachotiť prevodovka, ukázalo sa že pustilo tesnenie vstupného hriadeľa a vytiekol olej. Záchrana nebola možná => výmena. Pri tomto procese som vymenil rovno aj výfuk, ktorý mal približne v strede podvozku tiež prehrdzavený spoj a jemne tade unikali splodiny. Nová stará prevodovka ale taktiež nie je úplne bez problémov. 2kový synchrón je opotrebovaný a teda žiadne rýchle radenie v otáčkach sa už nekoná. Ach jo, a tak dobre sme sa vedeli predtým pobaviť spolu:(

4. Zhrnutie
S Balíkom sme si užili zatiaľ aj dobrého aj zlého, tak ako to má byť. Pekne vybalancovaný vzťah Recenzia môže dať čitateľovi pocit, že má auto samé slabé stránky. Aby som to zhrnul podľa mňa je to vhodný rodinný spoločník, s výbornou spotrebou a dostatočnou jazdnou dynamikou pre svoje určenie. Považujem sa za dosť kritického „motoristu“. Napríklad otcova fungel nová Toyota RAV4 2.2 D-4D by bolo pre mňa takmer neakceptovateľné auto...to sem ale nepatrí. Pre mňa je aktuálny stav s Balíkom ale už skôr prežívací. S prevodovkou v stave nevhodnom živšej jazdy ho ale konečne trochu šetrím. Síce si spolu celkom rozumieme, mojím pravidelným diaľkovým behaním je ho škoda. Lepšie poslúži ako prímestský dopravný prostriedok ďalšiemu začiatočníkovi ako som bol ja. Zatiaľ to ťaháme spolu:)

Silné stránky

Spotreba
Relatívne pohodlie interiéru

Slabé stránky

Jazdné vlastnosti pri zhoršených podmienkach
Hluk v interiéri pri vyšších rýchlostiach

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Probémy s elektrickým vedením (polámané káble, oxidácia, kontakty)
Prehrdzavené hrdlo palivovej nádrže
Prehrdzavené výfukové potrubie
Tesnenie prevodovky

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Auto bolo kúpené od cez autíčkara dohodeného známymi.