Škoda Rapid 1.0 TSI

Rekapitulácia spotreby po 1 roku (15 000 km)

Rok ubehol ako voda a môžem máličko rekapitulovať - hlavne spotrebu.
Kombinovaná spotreba uvádzaná výrobcom 4,5 l/100 km je nereálna.
Skutočná spotreba je 5,44 l/100 km (s letnými pneumatikami 5,38 l a zimnými 5,53 l). Je to o 0,94 l/100 km viac ako podľa výrobcu (cca o 20%). Neviem prečo, ale asi to tak viac-menej praktizujú aj iné automobilky. Spotreba v rámci jednotlivých natankovaní sa pohybovala od min. 4,94 l po max. 6,38 l/100 km.
Dlhodobá spotreba podľa palubného počítača je 5,3 l/100 km, čo je o 0,14 l/100 km menej ako v skutočnosti (2,6%). Myslím, že to sa už dá akceptovať.
Celkové náklady zatiaľ vychádzajú 7,44 €/100 km vrátane kúpy nových zimných pneumatík s plechovými diskami (cca 330 €).
Takže aj so spotrebou som spokojný.
PS. Kamarát mal pravdu, že k uvádzanej spotrebe výrobcom treba pripočítať 1 liter. :)

Hodnotenie auta po najazdených 10.000 km

Chcel by som sa podeliť o pár postrehov z jazdy po niekoľkých mesiacoch.
V prvom rade spokojnosť, pretože všetko funguje ako má. Z výbavy (Style) oceňujem v uvedenom poradí:
1. Tempomat (na dlhšie cesty predovšetkým na R resp. D, ale aj na obyčajných cestách),
2. Parkovacie senzory vzadu (je to fajn pomocník pri cúvaní, ktoré nemám rád),
3. LIGHT AND RAIN ASSIST – svetelný a dažďový senzor (Coming/Leaving Home), vnútorné spätné zrkadlo s automatickým stmievaním a ambientné osvetlenie v interiéri („stírače stírají“ automaticky a auto idúce za vami vás neoslňuje),
4. Climatronic – automatická klimatizácia s kombifiltrom (nastavíte kolieskom teplotu aj po pamäti a máte pokoj – netreba stále pridávať a uberať)
5. Navigačný systém AMUNDSEN (je to dobrý radca hlavne na neznámych miestach, ale treba navigáciu brať s rezervou a nespoliehať sa výlučne na ňu. Fajn je predovšetkým to, že ju môžete mať aj na displeji presne pred sebou a máte cestu stále pred očami. Na druhej strane pekný farebný displej trochu uberá pozornosť vodiča!).
6. Trojramenný multifunkčný kožený volant na ovládanie rádia a telefónu (príjemný, dobré ovládanie).

Ostatné „bonusy“ z môjho uhľa pohľadu nie sú až také dôležité:
• Disky EVORA z ľahkej zliatiny 7J × 16" (215/45 R16) (celkom pekné),
• Vkladané tkané koberce vpredu a vzadu (sú v igelite, lebo používame gumenné)
• Zimný paket - vyhrievané dýzy ostrekovačov a vyhrievané predné sedadlá (určite plus)
• Výškovo nastaviteľné sedadlo spolujazdca (zatiaľ nevyužitá funkcia)
• Elektrické ovládanie okien vzadu (keď chcem zatvoriť deťom okná)
• Chróm paket (celkom pekné)
• Bi‑Xenónové svetlomety (celkom pekné)
• Predné hmlové svetlomety s Corner funkciou
• WLAN a hlasové ovládanie (vyskúšal som, ale nepoužívam)
• ŠKODA Surround + 6 reproduktorov (nepodstatné, ale dobrý zvuk)
• Lakťová opierka vpredu (fajn na dlhú jazdu, niekedy mi zavadzia pri radení)
• Centrálne zamykanie s diaľkovým ovládaním (fajn, ale už beriem ako samozrejmosť)
S reálnou spotrebou 5,4 l/100 km (mesto cca 33%/medzimesto 33%/diaľnica 33%) som spokojný.
Najdôležitejšia je pre mňa bezpečnosť a toto autíčko dobre „sedí“ na ceste. :)

3. Výber auta – praktická časť

1. Suzuki Baleno (motor 66 kW, priemerná reálna spotreba 5,0 l/100km; kufor 355 l, šírka 2. radu 140 cm, výška 86 cm!, bezpečnosť 4*!, cena s metalízou 11.340 EUR)
Tak sme sa išli pozrieť do autosalónu na naše Baleno. Vzhľad sa mi celom páčil, menej už manželke a deťom. Dcéra ma upozornila, že sa jej nejako neprirodzene zatvárajú zadné dvere. Keď som si ja sadol do zadu, miesta na nohy som mal dosť, ale hlavou som sa dotýkal boku auta, keď som si sadol na kraj akoby traja vzadu, čo mi dosť vadilo. Ďalšie nevýhody sú že auto bolo bez rezervného kolesa, má nižšiu bezpečnosť, výroba je v Indii a preto sa čaká cca 3 mesiace. Deti už sedeli v Ignis-e, čo som ja zase nechcel, lebo je to SUV. Takže som rýchlo zistil, že výber auta vôbec nie je taký jednoduchý a ani na konci.

2. Toyota Auris (motor 73 kW, priemerná reálna spotreba 6,4 l/100km; kufor 360 l, šírka 2. radu 143 cm, výška 92 cm, bezpečnosť 5*, cena s metalízou 13.710 EUR)
Druhé vybraté auto bolo pekné, ale pre piatich malé. Vzadu za vodičom bolo veľmi málo miesta na nohy. Nechápem, prečo robia autá, kde si človek nedá ani nohy. Deti už mali vybraté iné auto – Corollu. Bola veľmi pekná, priestranná, ale vyššia spotreba (7,4 l/100 km) a aj celková cena v akcii 14.200 EUR (len v hotovosti) boli veci, ktoré som neakceptoval.

3. VW Polo (motor 70 kW, priemerná reálna spotreba 6,1 l/100km; kufor 351 l!, šírka 2. radu 142 cm, výška 92 cm, bezpečnosť 5*, cena s metalízou 11.330 EUR)
Vedel som, že manželke sa Volkswagen-y veľmi nepáčia, ale aj tak som ju prehovoril a boli sme sa naň pozrieť. Keď sme otvorili kufor, tak som vedel, že ani toto auto nebude pre nás. Na prekvapenie ani väčší brat Golf nemá extra väčší kufor (380 l), takže hľadáme ďalej.

4. Peugeot 308 (motor 81 kW, priemerná reálna spotreba 6,2 l/100km; kufor 420 l, šírka 2. radu 141 cm, výška 88 cm, bezpečnosť 5*, cena s metalízou 12.999 EUR)
Keďže som vedel, že manželke (a aj mne) sa páči Peugeot, tak ďalší pokus bola 308-ka.V interiéri som sa cítil trochu zvláštne, hoci som bol na to cez videá pripravený – trochu stiesnený pocit, malý volant, opačný otáčkomer, studená riadiaca páka. Najviac mi však vadilo upevnenie vnútorného spätného zrkadla. Jeho upevnenie na čelnom skle mi dosť bránilo výhľadu. Napriek tomu sme s manželkou absolvovali skúšobné jazdy. Ja hovorím „dá sa“, ale som čakal od toho trochu viac. Manželka sa vôbec necítila OK (predsa bola zvyknutá len na Felíciu) a naviac jej vadil stredový stĺpik – mala pocit, že vedľa nej má stále auto.

5. Škoda Rapid Liftback (motor 70 kW, priemerná reálna spotreba 6,4 l/100km; kufor 550 l, šírka 2. radu 143 cm, výška 89 cm, bezpečnosť 5*, cena s metalízou cca 12.700 EUR)
V zálohe som mal ešte Škodu Rapid. Má ju kolega z práce (ale Spaceback) a vozí ma s ňou nepravidelne do roboty vyše roka – takže ju mám odpozeranú dosť dobre. Párkrát som ju aj šoféroval. Je to také „normálne“ auto, ale karoséria Liftback. Objednal som pre manželku testovaciu jazdu. Bola spokojná. Exteriér aj interiér sa nám páčil, je priestranná aj vzadu, dobrá spotreba (aspoň dúfam), veľký kufor – je rozhodnuté. Deti s manželkou ešte doladili farbu (vyzbrali hnedú) a ja som na internete našiel, v ktorej predajni ju majú na sklade.

2. Výber auta – teoretická časť

Zisťoval som si informácie, kde sa dalo. Pýtal som sa kamarátov, čítal som na internete recencie (hlavne súkromné názory), prezrel niekoľko videí, sledoval rôzne akcie predajcov...Asi ako každý.

1. Názory. Čo človek, to iný názor. Napriek tomu to považujem za dobré zistiť, čo si myslia iní ľudia. Brat mi odporúčal zn. Toyotu (Avensis), lebo ju už 6 rokov má a je s ňou maximálne spokojný. Ďalej mi navrhol zn. KIA, lebo jeho kamarát pracuje v servise pre KIU a preto by mohol mať 20-% zľavu. Jeden kolega si roky kupuje Peugeot-y a jednoznačne ho odporúčal aj mne. Iní kolegovia si nedávno kúpili Kiu Ceed, Nissan Micra, Dacia Duster, VW Golf. Sused – automechanik – zas neodporúča francúzske autá. Druhý sused – vodič SAD – hovorí, že je to lotéria. Nedá sa povedať, ktorá značka je dobrá, ale je to podľa neho o šťastí, či práve to vaše vyrobené auto bude OK.
2. Recenzie. Recenzie, či sú to odborné články, či videá, beriem s rezervou, pretože to nemusí byť objektívne. Na druhej strane sú to odborníci, takže nejaká pravda na tom bude.
3. Porovnávanie. Na porovnávanie som si vytvoril tabuľku, do ktorej som si zapisoval pre mňa dôležité údaje podľa mojich kritérií. Pomáhal som si aj stránkou www.vybermiauto.cz.
4. Reklama a akcie. Zovšadiaľ nás láka reklama – TV, rádio, internet, mobil, sociálne siete, časopisy, bildboardy...A aby to nebolo len jednoduché porovnanie cien, každú chvíľu je nejaká akcia – samozrejme „najvýhodnejšia“. Po nej však príde ďalšia akcia - tiež „najvýhodnejšia“.

Urobil som si aký-taký prehľad a naivne som si myslel, že som s výberom skončil a našiel to najlepšie auto pre našu 5-člennú rodinu – Suzuki Baleno.

1. Výber auta – moje kritériá

Keďže na trhu je niekoľko desiatok výrobcov áut a každý vyrába niekoľko modelov, ktorý každý má asi 3 základné výbavy a potom ešte niekoľko ďalších doplnkových možností, tak vybrať si z toho to pravé orechové je tak trochu lotéria.
Najprv som si stanovil moje kritériá:
1. Cena. Som ochotný zaplatiť cca 110 EUR * 12 mesiacov*10 rokov, t.j. cca 13 200 EUR (cca 340.000 CZK). Viem, že sa hovorí, že najhoršia investícia je do nového auta. Takže som to zobral nie ako investíciu, ale ako urobiť radosť celej rodine.
2. Nové auto. Doteraz sme mali vždy ojazdené auto, ale od známeho. Kupovať „mačku vo vreci“ hoci za polovičnú cenu som vylúčil. Jazdené auto by bolo bez záruky, bez poznania jeho minulosti (havarované, kazové, opravované, vytopené...) a stále bude „staré“. A bezpečnosť staršieho auta sa tiež nedá veľmi porovnávať s novým. Myslím si, že ponúkaná záruka na nové auto 5 rokov resp. 100.000 km je tiež dobrá vec.
3. Benzín. Keďže v 90%-tych prípadoch ho budeme používať na kratšie vzdialenosti (cca 15 km do práce), tak nie diesel.
4. Karoséria liftback resp. hatchback. Je to samozrejme vec vkusu. Mne osobne sa nepáči SUV. Niektoré SÚV sú celkom pekné (napr. Nissan Qashqai), ale k tomu je aj pekne vyššia cena.
5. Veľkosť – vnútorný priestor a kufor. Keďže sme piati (rodina s tromi deťmi), tak by sme sa mali v pohode do auta zmestiť a nie natlačiť. Takže dobrá šírka v druhom rade sedadiel, dostatok miesta na nohy vzadu a primeraný kufor je pre mňa dôležité. /www.vybermiauto.cz/
6. Spotreba. Nie som milionár a benzín lacnejší nebude, takže jednoznačne spotreba čo najnižšia. Nie však teoretická (udávaná výrobcami), ale reálna. /www.spritmonitor.de/
7. Bezpečnosť. Aj keď nové autá sú bezpečnejšie ako staré, nájdu sa aj medzi nimi rozdiely. /www.dtest.sk/crashtesty/
8. Iné. No a chcel som aj automatickú klimatizáciu, tempomat a deti chceli elektrické ovládanie zadných okien.

Úvod

Nie som "rodený motorista", auto skôr považujem za dopravný prostriedok, napriek tomu sa chcem podeliť s mojimi názormi. Možno niekomu pomôžu buď pri výbere auta alebo inak...

Naše prvé auto bola Škoda 120L. Dostal som ju v r. 2003 od svokra, keď sa nám narodila prvá dcéra. No a s autom prišiel aj pocit nezávislosti.

Naše druhé auto bola Škoda Felícia. Kúpili sme ju od tety v r. 2008. Už to bol pekný posun. Doteraz slúži a som s ňou veľmi spokojný. No keďže už vyzerá ako na 19-ročné auto a ani bezpečnosť nie je najlepšia, dozrel čas na niečo novšie.