BMW řada 3 325i

Hodnoceno: 3× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Viete čo sa hovorí. Pravý gentleman užíva a mlčí.

Ale nieee. Našťastie sa vo mne prebudil mladý Braxatoris a rozhodol som sa popísať moje spolužitie s “Imolkou” (lebo tá krásna farba sa volá “Imola Rot” - aby si vedel). A možno prezradím aj nejaké tie intímne detaily.

Už od detských čias malo moje okolie možnosť zaznamenať moje postihnutie - v ich blízkosti sa pohyboval malý petrolhead. Medzi moje prvé slová patrili značky aút, ktoré som zo seba chrlil kade-tade ako exorcista pri vyháňaní diabla. Blízke osoby som trápil otázkami ako je možné, že ten ujo v športových správach prešiel zákruty šmykom a otca som nútil aby mi to, podľa možnosti ihneď, názorne predviedol. Na našej 105L na to stačilo vyčkať do prvého snehu :)

Ubehlo pekných pár rokov a jedného dňa ma prestalo baviť požičiavať si otcove auto. A mám dojem, že to prestalo baviť aj môjho otca. LOL. Kúpil som si Mondeo MK3 s benzínovým dvojlitrom, vo veľmi slušivej výbave.

Napriek tomu, že Mondeo bolo celkom pekné a udržiavané auto, vypimpované na 18-palcových kolách, hlodala vo mne už dlhší čas zvedavosť. Aké by to bolo mať niečo výraznejšie, živelnejšie, rýchlejšie, skrátka vzru-šu-jú-cej-šie? Možno šesťvalec. Ten zvuk! Ten výkon. To by bolo! Jednoducho obyčajná zvedavosť, “mladícke” vymýšľanie, ktoré hlodá v lebke každého “car enthusiast-u” bez ohľadu na vek.

Strašne sa mi páčilo Mondeo ST220. Krásna modrá farba a ST bodykit z neho robili skoro ideálne auto. Bol z neho unesený aj sám Džeremy C., takže muselo byť dobré! V jeho neprospech hovoril nedostatok pekných kúskov v našich končinách a tie, ktoré boli k dispozícii, stáli viac ako 2x toľko ako moje vtedajšie auto. Nezdalo sa mi to adekvátne. Mondeo som mal už jednoducho “okukané”. Poškuľoval som teda po niečom úplne inom. Ako keď po brunetke hľadáte blondýnu alebo naopak.

Kamoš mi raz dal do ruky svoje obyčajné BMW e46 318i. Okamžite som lajkoval polohu za volantom, pedál uchytený na podlahe (btw. ako v Avii), palubnú dosku a ovládacie prvky orientované na vodiča. Dokonca aj motor ťahal celkom slušne na tých 87kw. Skúsim “zadriftovať”? Lebo to je prvé, čo vás napadne, keď ste ešte nesedeli v zadokoloke. Plný plyn, púšťam spojku… Hm, niečo sa tam vzadu udialo! Nefalšovaná detská radosť. Od tej doby som začal stalkovať inzerciu s trojkami. Coupéčka a sedany so šesťvalcami, ideálne v m-pakete, lebo tie vyzerajú lepšie, nadčasovejšie. Začalo to byť vážne, vybral som sa pozrieť jednu 325i ešte s m-paketom 1 (predfacelift). Tento konkrétny kúsok bol dovezený, pofidérny, dosť hrdzavý a zrejme stočený. Majiteľ kšeftáris. Serviska vyplnená za 3 minúty jedným perom a rovnakým rukopisom. Na rovných (Tá presnosť! LOL!) 200 000km veru nevyzeral. O týždeň na to som cestou niekam zastal na cikpauzu na jednej benzínke. A tam stála. Krásna, červená, pofaceliftová, s m-paketom, alcantarou, šíberom, 325-ka í… Vohohó. O-M-G! Zízal som na ňu (a.k.a. “pohonil” som :D) a hovorím si, že to je ONO, takýto kúsok musím niekde objaviť.

Prešlo pár mesiacov a čo som objavil v inzercii? Imola bola na predaj. Začalo riešenie dilemy. Predať vycickané a vyservisované Mondeo a kúpiť vzrušujúcu červenú “MILF” s rovnakým ročníkom, viac kilometrami (ale zas dlho servisované v BMW), vyššou spotrebou, bla bla...? Blbé racionálne argumenty. No nič. Vytáčam číslo, vypytujem sa 20 minút všetko, čo mi napadlo, dohadujem si stretnutie. Uvidíme.

Donovaly boli v konečnom dôsledku celkom dobrým miestom na obhliadku auta. Prichádzame na veľké parkovisko. Nemohli sme ju prehliadnuť. Nablískaná imola rot na sedemnástkach, otvorený šíber, lesknúce sa dve koncovky Remusu. O-ou.! Nemilosrdne na mňa namierila svoje zbrane. Trouble! To som si ešte myslel, že sa možno ubránim.
Očumujem, kontrolujem, meriam lak, ohmatkávam, stláčam, testujem, dokonca ovoniavam. Áno, niečo sa našlo, veď už nie je najmladšia. Na ľudské pomery by už pomaly nebola pod zákonom, na pomery áut je to už milf. V duchu ospravedňujem nedostatky a preratúvam ich do tvrdej reality, kde sa platí Eurom. Ale darmo, začali sa ozývať emócie.
Ďalšiu ranu som dostal po otočení kľúčikom. Toto nie je férový boj. Začínam prehrávať. Alebo vyhrávať? Vpredu sa prebudilo k životu 6 valcov nastúpených v jednom rade a zozadu sa ozval pán Remus. Zatiaľ len decentne dával o sebe vedieť, že tam je a je pripravený sa predviesť. Majiteľ vedel, čo je treba. “Preblafol” plyn aby výfuk dal celému parkovisku najavo svoje jemne hooniganské ambície.

Nasleduje jazda. Downhill po tiahlych zákrutách smerom na Bystricu. Idem opatrne, možno až jemne priposrato. Majiteľ ma posmeľuje, že “tamtoho” by som ešte na dvojke stihol obehnúť. Začína sa mi to páčiť a tvári sa mi objavuje jemne priblblý úsmev. Púšťam za volant ešte jeho, nech mi ukáže, čo táto mašinka dokáže. Áno, boli mi ukázané aj posledné vnady ako “odgumovanie” z odstavného pruhu s vypnutým DSC a otočka na jednotke hore na Donovaloch (Ale áno, každý to sem-tam spraví a kto tvrdí, že nie, ten to robí najviac. Je to ako s … viete čím :D). Mondeo, sorry, ale toto nevieš, musíš ísť. Som v pasci. Červená MILF ma dostala.


V skratke by som to vyjadril takto:
https://www.youtube.com/watch?v=kgsJZl3XluE&feature=youtu.be&t=1m19s

Ako vyzerá zvonku a zvnútra / výbava

Aristoteles raz povedal, že pokiaľ sa pri odchode z parkoviska už nemáš potrebu obzrieť za svojim autom, nevybral si si to správne auto. V tom prípade som si ja vybral dobre. Imolka totiž poteší moje oko vždy. A nie, nevolám ju často Imolka, vyjadrujem sa o nej sucho ako o “BéeMWé”, lebo tak ju nazval môj synovec, ktorému z nejakého dôvodu prirástla k srdcu snáď ešte viac ako mne. Asi má tiež dobrý vkus.

Posuňme sa ale od romantických výlevov k faktom. Imolka dostala v mníchovskej továrni do vienka okrem krásnej farby (na Slovensku je ich naozaj len pár kúskov a ešte menej so silnejšim benzínom a slušnou výbavou, aj keď sme v našom meste stretli dvojičku 330d) aj slušivý M paket II (M tech II) a Shadow line paket (čierne lišty okolo okien, ktoré s tou červenou vyzerajú famózne), obutá je na oem m-paket 17” diskoch (sú pekné, ľahké, pevné a vďaka 17” aj praktické na slovenské i české cesty = nekoná sa “...za defekty tento rok 100 litróv…” https://youtu.be/lMSsVgBTX0k?t=2m26s) čo ju vzhľadovo posúva snáď o niekoľko tried vyššie od klasických e46-tiek. Auto vyzerá na svoj milf-ovský vek naozaj dobre a ak je umyté a naleštené, je to celkom eye catcher. Vždy keď bolo auto pristavené na nejakej autíčkarskej akcii, pristavovali sa pri ňom ľudia, alebo som dostával uznanlivé komentáre, čo samozrejme poteší. No dobre, veď nebudeme sa tu opúšťať aké je toto autíčko z roku pána 2002 nádherné, lebo faktom je, že zlatokopku by si na to už dnes nezbalil. To mi ale v konečnom dôsledku vôbec nevadí, pretože kvoli vzhľadu som si ho kúpil asi len z ⅓.

Pomaly ale isto sa dostávame k tomu, aké je vo vnútri. Výbavička je celkom slušná, od xenónov, cez dažďový senzor, samozatmievacie späťáky, šíber, vyhrievané športzitze v alkantare (btw. vôbec mi nevadí, že nie sú elektrické), čierny strop, elektrická roletka zadného okna, “záclonky” zadných okien, multifukčný trojramenný volant s “bicepsami”, tempomat, funkcia svetiel “follow me home”, audio Harman-Kardon s CD meničom, m-paket krátka radiaca páka, automatická klíma, či lišty v “karbónovom” tmavom dekore… Je tam jedna drobná a nie veľmi logická “anomália” vo výbave, auto má totiž na zadných oknách “švihadlá” - nie sú ovládané elektricky. Popravde, tento fakt som vytesnil a od kúpy som sa ním nezaoberal, pretože šíber a klíma zadné okná viac než dobre suplujú. strešné okno je zároveň prvok výbavy, ktorý budem hľadať aj pri svojom ďalšom aute (pozn.: a aj som ho našiel), ktorým bude pravdepodobne zase Bimmer (pozn.: a aj zase je), pretože baworáčik mi prirástol k srdcu.

Je vidno, že v Mníchove tvorili túto “trojku” ako auto zamerané na vodiča. V interiéri tomu nasvedčuje súhra detailov ako stredový panel natočený tam, kam treba, teda na vodiča, športová pozícia za volantom, plynový pedál ukotvený v podlahe… Pochváliť musím kvalitu spracovania. Prístrojovka je vyhotovená z na dotyk aj pohľad príjemného mäkkého matrošu. V podstate si len veľmi ťažko viem spomenúť na nejaké materiály, ktoré by ma vyslovene iritovali svojím nekvalitným prevedením. E46-tky vznikali ešte v časoch, keď neboli tlaky na šetrenie také silné ako dnes. Aj po rokoch poctivej služby nie je interiér rozsypaný, nič nevŕzga nad mieru, ktorú by som nazval viac než únosnou (aj vzhľadom k dosť tvrdému M paket podvozku a biednemu stavu našich ciest). Ovládacie prvky, s ktorými prichádzate do kontaktu pri každej jazde fungujú stále skvelo. Konkrétne sa bavíme o m-paketovom trojramennom volante s adekvátnym priemerom (keby bol ešte o také 2 cm menší, bolo by to dokonalé; ale to už ozaj neviem, čo by som si od dobroty vymyslel, e46 M3 mala taký istý a je dobre :D) a potučným vencom s dvoma “bicepsami”, ktorý výborne padne do ruky. Volant môžete bez problémov držať tak ako sa patrí a má, teda v polohe 2:10, alebo ak chcete 9:15, nie ako degener jednou rukou hore “na supermana”. Rovnako páčky pod volantom (smerovky, ovládanie stieračov) sú pekne robustné a ich chod a zvuky, ktoré pri tom vydávajú, sú myslím aj na rok 2015 ukážkové.

Dôkazom toho, že súdruhovia v Nemecku pri navrhovaní naozaj zapájali svoje mozgy na slušnej úrovni sú aj drobné detaily ako dobíjanie batérie v kľúčiku, pokiaľ je v zapalovaní, senzor v strope, snímajúci polohu auta (ak vás bude nakladať odťahovka, auto začne “hulákať”) a pohyb v interiéri pri zamknutom aute a pod. Pod spätným zrkadlom sú diódy, ktoré jemne osvetľujú radiacu páku, skrátka nájdeme tu pár pekných a premyslených detailov.
Z praktického hľadiska by som vytkol asi len nemožnosť sklopiť zadné operadlá. Holt, majiteľ si ich nepriplatil. Pravdou zase je, že za celý čas, čo auto užívam som tento nedostatok nijako nepocítil a skôr sa sústreďujem na iné veci, ktoré popíšem o chviľku. No a miesta vzadu tiež nie je na rozdávanie, je to auto zamerané na vodiča. Ak chcete miesto, kúpte si Mondeo, alebo 5kovú radu, alebo “jazvečíka” Superb :)

Po sadnutí za volant mám pocit, že ma auto obklopuje, cítim s ním určité spojenie. Niekto by povedal, že “to je malé” a stiesnené, ale pre mňa je to zase niečo, čo cielene vyhľadávam (pozn.: a zase som si nekúpil nič väčšie). Pri Mondeu som mal trochu pocit, že auto je mi aj vo vnútri skôr o pol čísla vačšie, Imolka mi sadla ako uliata, je to “slim fit”.

Kapitolu o interiéri by som ukončil pochvalou ergonómie. Všetky ovládacie prvky sú tam, kde by ich človek aj očakával a takmer všetky ovládače sú aj pocitovo, svojím chodom a zvukovým prejavom, hodné cenovky, ktorú auto ako nový kúsok malo (neviem koľko to bolo, ale nebolo to určite práve málo a v tejto chvíli je to už aj tak jedno).


Ako jazdí

Milf nie je o povinných stredajších jazdách, pri ktorých rozmýšľate, že ten strop by sa už naozaj zišiel vymaľovať. Toto nie je auto na bohapusté presúvanie sa z bodu A do bodu B. Na to máme iných bezpohlavných adeptov. Pri tomto aute vám poskočí srdce pri každom otočení kľúčika, keď prebudíte jeho 190 koníkov k životu.

Nechcem aby to znelo pateticky a dokonca som sa pohrával s myšlienkou, že to vôbec nenapíšem, ale teším sa na každé otočenie kľúčikom. Pociťujem pri tom jemnú radosť a vzrušenie. Ideálne je štartovať v podzemnej garáži. Tam je na to vhodná akustika. Najprv si spustíte okná, otvoríte šíber a potom to spravíte. Otočíte ním, auto na brnk naskočí a výfuk vydá ten zvuk https://youtu.be/RGnthiWEuys, ktorý sa nedá nemať rád. Celé je to ešte stále dosť decentné, ale zároveň s jemným náznakom drzosti. Idete šoférovať staré dobré a ešte relatívne analógové auto. Bude to sranda. Chytáte volant, tou malou pákou bez najmenšieho zaváhania zaradíte, púšťate pedál spojky, ktorý kladie vhodný odpor (viete, že tam je a zároveň aj trochu posilňujete lýtko!), jemne pridáte za akustického doprovodu pána Rémusa a idete :) Cestou k východu z garáže vás to strašne láka pridať trochu viac ako by sa patrilo a dať tak najavo svoju prítomnosť, nebodaj podradiť z 2 do 1 s majstrovsky podareným medziplynom a zároveň možno potešiť ucho nejakého okoloidúceho petrolheada (ktorý o tejto svojej diagnóze možno ešte ani nevie). Vychádzate von a v ideálnom prípade smerujete von z mesta na najbližšiu kľukatú okresku. Kým sa tam dostanete, zahrejete motor, aby ste to mohli následne rozbaliť.

Tabuľka koniec obce znamená štartovaciu líniu, kde to na trojku odpálite za zvukového doprovodu šiestich hrncov v jednom rade a krásneho trúbenia z výfuku. Trojka je zároveň ten prevodový stupeň, na ktorom bezpečne poobiehate väčšinu premávky a je to aj stupeň, na ktorom môžete prekročiť povolenú rýchlosť na takejto ceste o viac ako 30 kilometrov, čo už v prípade pokuty nebude pekné. Možno po ceste natrafíte na nejaký pekný horský priechod, kde na dvojke a trojke precvičíte vanos a všimnete si, že motor niekde v okolí 4000 tis. otáčok krásne ožije a ťahá ako zbesilý až do sfér, kde pri 6 a pol začína červené pole. A možno sa pristihnete, že práve túto časť poľa otáčkomera budete chcieť navštevovať častejšie :)

Ako by povedal Marián Čekovský, Imolka je ekologické auto. dokáže rýchlo zmiznúť z lesa.
Trojkový bimmer v tejto konfigurácii je z môjho pohľadu veľmi dobre vyzerajúce a slušné all-round (alebo do-it-all) auto. Dokážete na ňom pohodlne zvládnuť niekoľko sto kilometrový roadtrip bez toho, aby vám dunelo v hlave od príliš hlučného výfuku a bolel vás celý človek od nekvalitných sedadiel. Rovnako vás však dokáže zabaviť a vtiahnuť do deja počas pekného víkendového dňa kedy máte chuť sa len tak povoziť, prevetrať si hlavu, spoznávať naše najkrajšie cesty a pilovať vašu techniku prejazdu zákrut a radenia s manuálom. Nech už idem kamkoľvek, teším sa vždy.

Silné stránky

Vzhľad - je to eye catcher vďaka krásnej farbe a m-paketu
Zvuk - dostatočne drzý a stále decentný a neunavujúci Remus
Podvozok - tvrdý ale nie priveľmi, auto veľmi dobre sedí na ceste
Riadenie - presné a dostatočné tuhé
Fun factor - je to zadokolka (na snehu a mokre sa dá vypnúť DCS)
Interiér - kvalitný a orientovaný na vodiča
Športový posed a sedačky
Audio Harman Kardon
Univerzálnosť - auto nie je vyslovene športové a len jednoúčelové, je to zároveň (aspoň pre mňa) taký all-rounder
Spotreba - priemer okolo 9.8l nie je vzhľadom k tomu, že sa absolútne neobmedzujem vôbec zlý (rovnako vzhľadom na objem, počet valcov, zvuk a výkon)
Veľmi slušná výbava - vyslovene mi tam nechýba nič
Dobré ceny bežného servisu a dostatok a dostupnosť dielov

Slabé stránky

Možno mierne drahší servis - ak chcem mať auto v 100% stave, predsa len to niečo stojí. (pozn.: ja sám nie som mechanik, takže som odkázaný na autoservis) BMW nie je napr. Ford, alebo Fabia
Zadný náhon v zime - len niekedy, čo je ale zároveň v inom zmysle zase silná stránka :)
Absencia držiakov na nápoje - túto funkciu plní väčšinou pekná spolujazdkyňa

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Auto servisujem samozrejme v neznačkovom servise, kde si hneď z úvodu získali moju dôveru. Na aute prebehla počas vyše roka a pol, čo ho vlastním, celkom slušná údržba (auto som si ladil pre seba s tým, že som potreboval spoľahlivosť aj na dlhé trasy), ktorej výpis pošlem rád prípadnému záujemcovi.

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Z časti popísané v úvode. Predajca bol automechanik a pri predaji na ňom bolo vidno, že Imolka mu bude chýbať.

Výfuk Remus

Na aute je namontovaný výfuk Remus, ktorý vo svojich útrobách (na rozdiel odo mňa) vytvára v úzkej spolupráci s radovým 6-valcom krásny "Rámus". Popravde bol aj jedným z dôvodov, prečo sú teraz kľúčiky od auta v mojej ruke. Je vyladený tak akurát niekde medzi Lučiánom Pavarottim a Keithom Flintom. Našťastie nerobí tvz. "drone", čiže nerezonuje pri určitých rýchlostiach, čo by mohlo byť nepríjemné napríklad pri cestovaní po diaľnici.
Takže ideálne je otvoriť si okná (a šíberis, ehm) a potešiť ucho týmto rýdzim soundom.