Toyota Corolla 2019

Hodnoceno: 11× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Výber auta je dnes veľmi zložitá vec. Kedysi každá automobilka vyrábala 3 až 4 modelové rady plus občas nejakú špecialitku. Dnes? Skúsili ste niekedy spočítať koľko modelov teraz ponúka napr. BMW alebo Mercedes? Veď to sa prakticky nedá. Človek by musel byť predajca danej značky, aby o tom všetkom mal vôbec ako-tak prehľad, ale aj tak by určite na niečo zabudol - na to, čo sa v jeho meste ešte nikdy ani len nepredalo.

Problémy s tým, že čo si vlastne vybrať, sú úplne pochopiteľné. Ešte je to umocnené tým, že kým človek našetrí, má na ten výber fúru času, však.

Takže bolo potrebné nejak začať. Hlavne, ja nechcem kupovať výbehové typy. Niekto to robí preto, že sú to overené autá, a hlavne aj lacnejšie, ale mne sa to nepáči. Ja uvažujem tak, že aby auto bolo v čase kúpy konštrukčne nové. Potom máte ďalších 6 rokov pocit, že máte morálne aktuálne auto, a vydrží ten pocit aj o čosi dlhšie. Ale ak za nova kúpite auto, ktoré sa konštruovalo pred 7 rokmi, po 6 rokoch máte morálne 13 ročný zastaralý kus.

Predtým som mal maličký benzínový motorček, ktorý sa zadýchaval hneď ako dorazil k nejakému kopčeku. Takže chcem niečo silnejšie. Kedysi som jazdil aj na starom nafťáku. To bolo v časoch, kedy nikto ešte nevedel čo to znamená ten čierny dym z výfuku. No, v čase po dieselgate to nie je práve najlákavejšie. Ono sa to časom síce poopraví, lebo moderný čistý dieslový motor je predsa len asi to najvhodnejšie, ak človek potrebuje každý týždeň chodiť na druhý koniec republiky. No ale to ja nepotrebujem, prevažne sa pohybujem v meste a okolí. A po skúsenostiach viacerých známych s tým, ako skoro dokáže odísť dvojhmotový zotrvačník, ako zháňajú "repasované" vstrekovače, ako vykuchávajú filtre pevných častíc, tak je jasné, že to diesel byť nemohol.

No, čiže to bude moderný benzín. Tak to máme obrovský zástup prepĺňaných trojvalčekov, v lepšom prípade štvorvalčekov. Na prvý pohľad lákavé. Ono to ťahá, keď sa turbo už roztočí - keď ho už má čo roztočiť - ale keď to človek používa dlhšie (služobne), zistí, že vyhrabať sa z nižších otáčok mu to dá dosť zabrať. Neskôr už potiahne, to áno, samozrejme v technickom preukaze spotreba 4.7 a v realite 8.0... Predajcovia vás budú presviedčať, že to nevadí, že je motor taký malý... No, vadiť vám to začne najmä vtedy, ak odíde turbo pri 18 000 km (však, koncern...). Takže ani tadiaľ cesta nevedie.

Zostávajú nejaké atmosférické motory. Tie sú dvoch typov: staré výbehovky, ktoré sa ešte predávajú len z nejakej zotrvačnosti a o modernej koncepcii a dobrej spotrebe nemožno veľmi hovoriť, alebo tie také tvrdohlavejšie automobilky, ktoré sa zaťali a povedali si, že zostanú pri atmosférických motoroch. Takže z bežnej triedy hádam len Mazda, Toyota, možno niečo ešte u Hondy, aj keď tá to už bez turba tiež vzdala.

Pre mňa je podstatná aj spoľahlivosť. Čo je z pekného a dobrého auta, ak sa bude stále kaziť. Vídať chalanov ktorí len čo si to môžu dovoliť, kúpia si Giuliu (teraz pri písaní recenzie sa mi v pozadí zobrazila reklama na Giuliu, že 25% zľava). Smola je v tom, že po tých autách sa po 3-4 rokoch akosi zľahne zem, putuje to asi na východ. Je to síce jazdne perfektné, ale kto to bude stále opravovať, že.

Dostala sa mi do rúk kniha o TPS - Toyota Production System. O tom, ako vyrábať kvalitu a naozaj si na tom dať záležať. O tom, ako začínali, ako odstavovali linky ak zistili nekvalitu, ako to zefektívnili, ako vymysleli just-in-time, ako postupujú vpred ako korytnačka - pomaly, ale neomylne - nie ako zajac, ktorý skáče 2 skoky dopredu, 2 do strany a 1 naspäť, ale hlavne rýchlo. No a časom sa stali najväčšou automobilkou a všetci sa ich snažia napodobniť. Takže filozofia Toyota ma zaujala a nasmerovala týmto smerom. Samozrejme, netreba mať ideálne videnie sveta. Rozšírenie výroby mimo Japonsko určite o niečo sťažilo situáciu. Ale ak existuje predpoklad, že proces je riadený ľuďmi, ktorí naozaj robia to, o čom hovoria, a nie iba o tom hovoria, tak snáď je šanca na udržanie kvality. Keď som si často pozeral rebríčky spoľahlivosti, vždy tam boli na popredných miestach Priusy alebo Lexusy. V recenziách na Priusy bolo typicky napísané: Treba povedať, že to je to najzložitejšie, čo po našich cestách jazdí, ale hneď treba aj zdôrazniť, že aj jedno z najspoľahliveších.

Filozofia hybridného pohonu sa mi páčila. Hodí sa na moje používanie auta v meste a okolí. Auto sa netrápi pri popchávaní sa v zápche, je vidno, že na toto bolo stvorené. Samozrejme, jazdnými výkonmi nijak zvlášť neexcelovalo. Ale kým som na auto našetril, tak sa objavila Corolla aj s novou verziou hybridu s objemom 2.0 litra (áno, poctivý, moderný dvojliter bez turba - hurá), ktorá sľubovala aj nejaké zážitky, nie iba to zvezenie z bodu A do bodu B.

Takže Corolla ma zaujala. Koncepciou, aj dizajnom, veľkosťou verzie kombi, ktorá je aj v strede auta predĺžená, nie iba v kufri. Bolo nutné na ňu ešte hodne čakať, no ale čo už, čas plynie aj celkom pekne, keď človek má po čom túžiť, a ako čas plynul, podarilo sa aspoň došetriť aj na celkom dobre vybavenú a celkom dobre vyzerajúcu verziu Selection.

Auto som si vyskúšal hneď ako to bolo možné. Motor 2.0 sa mi zdal dosť dobrý, zvuk má taký barytónový. Samozrejme, pri dynamickejšej jazde bol prítomný CVT efekt vytočeného mlynčeka, ale akosi to ozaj nevadí, pretože okrem zvuku sa dostavuje aj ťah, a to výrazný. Pri svižnejšom vyskúšaní to malo spotrebu na novom aute 6.5, takže je predpoklad, že to potom ešte trochu klesne. Asistenčné systémy fungovali v niečom aj sympaticky, napr. keď adaptívny tempomat začne zrýchľovať, už keď spoza niekoho len vyhodíte smerovku, že ho začínate obehovať. Celkovo asistencie neprekážali - to je dôležité v dnešnej dobe. Podvozok ozaj fungoval, na 18' kolesách auto sedelo aj pri prudkom prejazde zákrut. Zadná náprava nie je iba tak - to najlacnejšie čo sa dá - ako pri iných autách. Je poctivá, viacprvková. V praxi prejdete zákrutu veľmi, veľmi prudko, a potom si poviete, že znieslo by to aj ešte viac. Na veľkých nízkoprofilových kolesách to drží veľmi dobre, ale zase na druhej strane nie som fanúšik veľkých kolies z dizajnového hľadiska. Na našich cestách je to dosť problematické. No ale keď som chcel tú výbavu a ten motor, nedalo sa inak. Dúfam, že časom neoľutujem, že som zobral 18'. Aspoň na zimu si kúpim menšie disky...

Ako to jazdí

Na svojom aute som začínal s ECO módom, aby sa motor trochu najskôr rozcvičil, zabehol. Aj keď všetci tvrdia, že zábeh už neexistuje, ja som iného názoru. V ECO móde sa auto správa možno porovnateľne so slabšou verziou hybridu - zrýchlenie je postupné, trhanie asfaltu sa nekoná, otáčky idú tak do 3000 ot/min. Auto vo všeobecnosti hodne využíva aj elektrický pohon, a to aj pri rýchlosti nad 100 km/h, ak uberiete plyn a len udržujete rýchlosť. Prvé, čo si všimnete po pohnutí sa, je to ticho. Ak sa pohnutie a rozjazd deje na elektriku, počujete iba slabé bzučanie a odvaľovanie pneumatík. A ticho pokračuje aj vo vyšších rýchlostiach, napr. pri 90 km/h na rovine motor odvaľuje na 1500 ot/min. To naozaj nepočuť vôbec. Pri pohybe v blízkosti chodcov v meste ozaj treba dať aj pozor na to, aby o vás vedeli, nemajú vás ako počuť... Špeciálny mód je so studeným motorom, kedy sa systém snaží motor najskôr zohriať. Vtedy ho pri nižších rýchlostiach aj počuť, pretože systém udržiava otáčky až do 1500 ot/min (na voľnobeh je to zase trochu veľa, na 90 km/h to bolo málo) a motor sa využíva na dobíjanie batérie. Inak povedané, tvorcovia veľmi dobre vedia, že studený motor je zlo, treba ho zahriať. A ak už zahrievať, tak nie na jednoduchý voľnobeh, lebo to by trvalo dlho, ale pod záťažou, s odporom generátora, ktorý tú energiu aspoň uloží do baterky na neskoršie použitie.

No a keď sa motor už zahreje, tak potom spotreba klesá jedna radosť, a nevadí ani občasné prudšie zrýchlenie a ťah, ak sa to samozrejme nejak nepreháňa.

Podvozok je samozrejme nad možnosti zodpovedného vodiča, ktorý si nechce rozbiť auto. 18" kolesá žiaľ dosť cítiť v oboch významoch: aj v dobrom, že to sedí, nepláva na balónoch, aj v zlom, že na nekvalitnom asfalte tú tvrdosť cítiť.

Asistenčné systémy sa držia v rozumnej rovine. Ešte sa nestalo, že by ma núdzové bzdenie prišpendlilo na čelné sklo, lebo sa mu niečo nepozdávalo, len raz ma začalo upozorňovať (malo pravdu). Adaptívny tempomat je myslím si dobrá vec, jedine zvláštne založeným vodičom, ktorí sa potrebujú vopchať všade na poslednú chvíľu, by to asi nevyhovovalo. Udržiavanie vozidla v jazdnom pruhu je už viac sporný prípad, nie je to nejak príjemný pocit, keď vám s volantom pod rukami stále samo narába. No ale ešte by som to nezamietal, treba vyskúšať na dlhšej trase na diaľnici. Automatické parkovanie som ešte nevyskúšal, to chce viac času. LED svetlá sú po šoférovaní akéhokoľvek starého auta s halogénmi samozrejme pocitovo výborné.

Silné stránky

Vysoká technická úroveň. Nie je to ako lacné autíčko, kde je všetko plastové ohybné - aj páčky pod volantom, aj dorazy riadenia, všetko. Zdá sa, že je to konštruované s cieľom byť ozaj dobrý.

Silný pohon. Časom však uvidíme, či klesne spotreba, a ako bude závislá od šantenia. Zatiaľ po pár stovkách kilometrov spotreba klesá. Pri bežnom pracovnom dni už viem dosiahnuť 4,9 l/100 km, samozrejme pri kľudnej jazde.

Výbava je za tú cenu už ozaj dobrá. Vybral som si druhú najvyššiu výbavu a k nej iba farbu navyše, nič iné. A má to LED svetlá vpredu plné (aj hmlovky LED), aj vzadu, prepínanie svetiel automat, adaptívny tempomat od nuly po maximum, takmer plnú bezpečnostnú výbavu snímačov, radarov, núdzového brzdenia, udržiavania v jazdnom pruhu, jedine systém sledovania mŕtveho uhla má až najvyššia výbava. Sú to radary v zadných blatníkoch navyše, tak asi potrebovali predsa len trochu ušetriť voči najvyššej výbave. Má to plný komfort vo vnútri (ale sedadlá len s ručným nastavovaním - v tejto triede ešte samozrejmé - jedine bedrová opierka vodiča je elektrická), čiastočne koženkové sedadlá, digitálny prístrojový panel, e-call, bezdrôtové nabíjanie telefónu a všetky bežné prvky ako dual klíma, bezkľúčový vstup a štartovanie, el. okná apod.

Slabé stránky

Uvidíme časom. Zatiaľ si začínam všímať maličké nedostatky v lícovaní karosérie s nárazníkmi, také detaily. Snáď čas nevyplaví na povrch veľa nedostatkov.

Nasúkať sa do športových sedadiel je samozrejme trochu problematické - no ale keď už ste v nich, tak je to fajn.

Niektoré prvky výbavy nemuseli diferencovať tak, aby človek platil čo najviac. Napríklad vyslovene sa dá vyčítať, že navigácia je pre všetky výbavy mimo, treba doplatiť, a nie malú sumu. Pri tom je to len softvérová záležitosť, všetok potrebný hardvér už v aute je. Ale trvať na mastnom doplácaní za mapy, to je scestné. Ak by dali tretinovú cenu za ten softvér, kúpi si to 10x viac ľudí. Zarobili by. No ale nie. Jedna z mála výnimiek, že japonci postupujú ako nemecké automobilky - ani najvyššia výbava nie je všetko, vždy treba doplácať.

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Zatiaľ nie sú.

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Predajca v Košiciach je zatiaľ celkom prijateľný. Uvidím samozrejme aké budú skúsenosti neskôr, ak prídu nejaké problémy, servis. Na auto bola aj nejaká tá zľava, ale nič svetoborné. Ono je to taký Mountfield systém: dáte oveľa vyššie číslo, preškrtnete ho a hneď veľká akcia. Ale z ceny, za ktorú ten tovar nikto nikdy nekúpil. Aj v tomto prípade slovenského importéra: prvý cenník po začatí predaja vyzerá tak, že úžasne vysoká cena, a hneď preškrtnutá = zľava. Výsledok - aj tak to nie je veľmi lacné, hoci to auto má výbavy dosť, ale aj tak... Takže zľava bola, aj celkom dobrá, ale z pôvodnej nereálnej ceny, takže na koniec ak je zľava reálne nejaké 4%, tak ťažko zase od radosti skákať po strop. A nedalo sa už nijak raz nižšie ísť, pokusy nepomáhali. Ono je to na druhej strane aj trochu sympatické. Ak predávate niečo, v čom ste si istý že je dobré, tak nechcete ísť s cenou dole. To taký Opel alebo Alfa Romeo vám dá parádnu zľavu, ale keď to prakticky robia aj na úkor toho, že na predaji nezarobia - a potom môžete hádať kedy na vás zarobia. No neskôr.

Úsmevné bolo aj to, že ja som prišiel do predajne nabitý informáciami o novom modeli - za ten čas čakania bol dostatok článkov, teoretických informácií. Predajca sa neveľmi chytal na moje detailné technické otázky. Ale na ich obranu treba povedať, že ozaj neboli jednoduché. No a zostalo to tak až do konca - predajca povedal pri odovzdávaní: no tak vy poznáte to auto lepšie ako ja, tak čo vám budem ukazovať. Pýtajte sa čo ešte neviete a ja skúsim zistiť... No i zostalo pri tom, ešte týždeň po predaji zisťovali ako majú oni nastaviť okná, aby sa dali ovládať diaľkovým ovládaním. Nevedeli že sa to dá, ale ja som vedel, že sa nejak má dať. No a všetci svorne tvrdili, že obrazovka infotainmentu sa v tomto modeli nedá vypnúť ani v noci keď má tendenciu oslňovať - ale ja som to našiel na druhý deň po prevzatí, ako sa to dá...