Toyota Corolla AE101

Hodnoceno: 1× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Obsah
1.0 Niečo krátko o mňe
1.1 „K první práci pro Salieriho, jsem přijel jako slepí k houslím…“
1.2 Prvé stretnutie
2.0 Čo som to vlastne kúpil...
2.1 Aké to je ?
3.0 Recenzia Huráá...
4.0 Plány do budúcna Stage_1
4.1 Plány do budúcna Stage_2
5.1 Toyota RAV4 Vienna TRIP 06_02_2018

1.0 Niečo krátko o mne

Začneme trochou Offtopicu. Bolo by asi zbytočné hľadať dôvod ako som sa dostal k autám a všeobecne veciam s motorizmom súvisiac. Pri autách som bol tak nejako prirodzene, od malička, a na prázdninách u babky, som trávil dlhé hodiny a hodiny sediac v aute a do nekonečna točiac volantom sem a tam. No a pokiaľ som nevykonával túto činnosť, určite som sa celkom iste vozil niekde po kopcoch, v aute s ujom. Z toho dôvodu som výrazne inklinoval ku Offroadu, a vozidlám s veľkou svetlou výškou. Alebo ani nie tak svetlou výškou, ako autám s blatom aj na streche. Ako každý malý chlapec aj ja som bol rád po kolená v blate. Akurát že ja som to mal rád vtedy, keď po kolená v blate znamenalo aj na mieste spolujazdca. V podstate ma to stále fascinuje, a rozhodne by som si raz rád kúpil, nejaký malý ľahký japonský džíp. Taký Suzuki Samurai by bol ideál, ten mám hrozne rád.

Jo, a hovoril som už že som zaťažený na japonské autá ? Nie ? No tak to naozaj som ! A samozrejme špičkou ľadovca je pre mňa Honda. Skrátka čo je viac ako Honda ? Ale vráťme sa ešte nachvíľu k detstvu.
Offroad ale necháme offroadom a presunieme sa o pár rokov ďalej, do doby keď si brácho kúpil nové auto. Jednalo sa o Seat Leon s motorom 1.8 TSI, pre mňa to bolo vtedy viac menej obyčajné auto, (vlastne aj teraz je to pre mňa len obyčajné auto)... ale keď to brácho doniesol domov a pozýval na testovaciu jazdu, tak prečo by som sa nepridal že ? Však dovtedy som sa aj tak rád vozil bez cieľa, hore dole ako spolujazdec, keďže vodičák bol ešte v nedohľadne a doma by som sa musel aj tak len učiť, prípadne robiť nejakú inú domácu činnosť.
Zo začiatku sa na tomto mini výlete nedialo nič špeciálne, zmena nastala až keď sme zišli z hlavného ťahu. Krátka pauza na preobutie šoférskych topánok a.... od tohto momentu sa zmenil môj pohľad na motorizmus o 180 stupňov. Z parkoviska sme vyrazili ako vystrelený z praku, a tachometer začal míňať čísla, ktoré pre mňa do vtedy neboli až tak bežné. Na dohľad bola zatáčka, ktorá sa približovala oveľa rýchlejšie ako by som v tej dobe asi chcel. To že som nohou tlačil do podlahy, mysliac si že pôjdeme pomalšie mi moc nepomohlo. Musím priznať že v prvých zatáčkach som mal fakt seriózny stres. Ale niekde tam na pozadí, som sa fakt tešil na to čo sa stane. Po pár úsekoch som sa pristihol pri tom že mi to vlastne robí fakt radosť, báť sa a už som na výjazde z jednej zatáčky som netrpezlivo čakal kedy ma pás bude zase chytať v tej ďalšej, a ďalšej a ďalšej... Skrátka niečo nové do vtedy pre mňa nepoznané s oveľa väčším adrenalínom ako tam na poli, v blate. I keď aj v tom blate to bolo občas hodne husé. Malý trip sa skončil a ja som mal po príjazde domov hlavú plnú pocitov z toho, čo sa to vlastne stalo. Mohol by som o tom písať ďalej a ďalej, ale už nie je treba. Všetko podstatné už bolo povedané. A ak nebolo tak už neviem ako by som to dostatočne opísal. Týmto sa mi otvorila nová, pre mňa dovtedy nepoznaná cesta, ktorá ma chytila a už nepustila.
Dnes je to už pár rokov, čo som ako držiteľ vodičského oprávnenie a vyhľadávam opustené, prázdne a technicky zaujímavé okresky, a horské prechody, za účelom zlepšovania svojich zručností a schopností za volantom. Samozrejme sa nesnažím hľadať svoje limity v plnej premávke tým že si budem hladkať ego, na tom ako som to krásne natrel na tabuľke obce, dôchodcovi v Dácií.
Rýchlosť primárne nie je to čo hľadám, ale keď sa spojí skvelá cesta, technická jazda a do toho sa nasype trochu adrenalínu v ''zábavnom'' aute, hneď príde chuť po hltaní každého metra asfaltu pod kolesami, a verte, ten pocit je dokonalý. V tom momente nič iné nie je podstatné, len to aby za zákrutou bola ďalšia zákruta, a potom ďalšia, a potom ďalšia, a potom ... aby sa to nikdy neskončilo. A práve to, je to čo hľadám.
P.S. Dnes už viem že, rýchlosť prejazdu na spomínanom výlete vôbec nebola taká pekelná... Len mne to vtedy prišlo ako niečo intergalaktické/nemožné.



„Považujete auta za svůj životní styl? Pravděpodobně máte ve svém okolí osoby, které vás nechápou. Co můžete vidět na strojích, které slouží k naší přepravě. Technologie jdou kupředu a lidé by nejraději ani neřídili. Není o tom, že by se to nemohli naučit pořádně, ale prostě nechtějí. Neumí se patnáct vteřin soustředit na jízdu a nepoznají, když mají prázdnou pneumatiku. S citem pro tenhle typ motorových vozidel se prostě musíte narodit. Jen potom budete na každou skvělou vteřinu na silnici vzpomínat tak, jako kdyby to byla hodina“.

1.1 „K první práci pro Salieriho, jsem přijel jako slepí k houslím…“

Pár rokov som využíval autá ktoré boli dostupné v rodine. V prvom rade to bol mamin modrý Peugeot 206, ktorý mám stále veľmi rád, pretože je to prvé auto s ktorým som zažil všetky tie skvelé veci, ktoré si človek užíva, keď ma čerstvý vodičák. V mojom prípade aj keď človek nemá vodičák, ale to by bolo snáď na celú knihu. Nie je to žiadna extra raketa, ale Francúzka jednaštvorka, je na prvotné zoznamovanie sa s trošku technickejšou jazdou celkom skvelý učiteľ. V druhom rade som kopec kilometrov nalietal v bráchovom Naftovom kombíku od Fordu. A potom rôzne na všetkom čo prišlo, od trojtonového Craftera až po zhnitý Favorit.

Stále to ale nebolo moje auto. A tak sa začiatkom tohto roka začal hon na nejaké vlastné auto. Viac menej boli priority jasné. Nech je to japonské, benzínové, atmosférické, s nájazdom do 300 000km, a keď že som pomerne aktívny športovec, hlavne biker a lyžiar, tak nech je to aspoň liftback, keď to už nebude kombík, a môže to byť kľudne obitá, hrdzavá kopa plechu, aspoň mi toho nebude ľúto. Hlavne nech to má v pohode motor. Skrz to že som študent som hneď vylúčil niečo ortodoxne športové, nakoľko by som to asi nevedel živiť tak ako by som chcel, a potom by mi toho bolo ľúto. Samozrejme som ale chcel niečo silnejšie resp. niečo zábavnejšie, o objeme 1.5 L a viac. Nech nemusím pri každom sadnutí si za volant hľadať automat na cestovné lístky, ako v autobuse, ktorý by ma tiež odviezol z miesta A do miesta B. Chcel som skrátka niečo využiteľné ale zároveň aj trošíčku zábavné.
Po chvíľke sa ozval spolužiak ktorý si zadovážil krásnu novú Mazdu 3 a mal na predaj svoj starý Nissan Priemra P10 1.6i Invitation. Toto auto spĺňalo viac menej všetko, červený liftback, nájazd jemne pod 200 000km a po vizuálnej stránke to bola fakt bieda. Cena pre mňa ako študenta viac než priaznivá. Malo len zopár chybičiek. Trhanie pri plnom plyne a nerovnomerné otáčky na voľnobehu. Nejakú dobu sme to riešili, ale výsledok bol stále nejasný a auto stále nebolo vo veľmi dobrom technickom stave. Stále som bol ale v tom, že idem do toho. Popri tom som si ale sem tam otvoril inzerciu a pozeral som, či nenájdem nejaké zaujímavé auto. Minulé leto som skrz bráchové povinnosti dostal na starosti urobiť STK na staručkom Suzuki Balene, a verte či nie, to auto ma vážne dostalo. Možno sem niekedy pridám pár slov ktoré som o ňom napísal. Z toho dôvodu som najprv hľadal vyslovene toto auto. No a jedného dňa, som z čista jasna našiel jedno také Baleno v Trenčíne. A veru že nie hocijaké. Rok 2004, kombi, motor 1.6, nájazd 112 000km a hlavne to bolo 4x4 resp. 4WD ! Na inzerát som hneď volal a dohodol si obhliadku na ďalší týždeň. Bohužiaľ, majiteľ mi auto do vtedy predal. Bola to škoda, pretože to Baleno by som stále veľmi chcel. Nič sa ale nedalo robiť a ja som popri kriesení Nissanu (familiárne Optimusa Prajma) stále sem tam skočil na inzerciu, či nie je čosi nové zaujímavé. A hľa, Toyota Avensis 2.0i v plnke, síce sedan, a s nájazdom skoro 400 000km, ale za cenu na, ktorej by som zarobil hádam aj keby som to rovno do šrotu zaniesol. Navyše auto stálo o dve ulice pod mojím domom. Ráno som hneď volal majiteľovi a na poobedie si dohodol stretnutie, s tým že to na 80% beriem. Nech sa páči, za 5 hodín už bolo auto predané. Skutočne som už neveril že je toto naozaj možné a že sa dá cez inzerát naozaj kúpiť auto. Táto skutočnosť asi výrazne nabudila Optimusa Prajma, pretože pár dní na to sa nám ho podarilo naštartovať, a jeho pohybovanie sa po vlastnou silnou a nie tou mojou vyzeralo už pomerne sľubne. Zopár týždňov všetko krásne bežalo, ale potom sa kolotoč opravovania a posilovania začal zase. preto som začal hľadať na inzerátoch oto intenzívnejšie, ale kde nič tu nič. Všetky autá mali niečo, čo mi tak vadilo že som sa ani neunúval rozklikávať inzerát, alebo boli skrátka v katastrofálnom stave. A to bol v tom momente aj Optimus, takže by som si veľmi nepomohol. Za posledných pár týždňov som preletel asi 5000 áut, na rôzne som volal ale furt nič a nič.
Až jeden osudový večer si sedím za počítačom, a vidím notifikáciu od kamoša, ktorý mi posiela nejakú inzerovanú Toyotu. Reku aj tak nemám veľmi čo robiť, idem to pozrieť. Po otvorení na mňa vyskočilo pár celkom pekných fotiek, a veľmi strohý popis toho, čo stálo na tých fotkách. V podstate tam nebolo napísane skoro nič, okrem toho že je to Toyota Corolla, rok výroby 1995, s alarmom, cúvacími senzormi a zimnými kolesami. Bol to ale sedan a s cenou oveľa vyššou, než som plánoval dať za auto. Z toho dôvodu som to zo začiatku veľmi neriešil. Podvedome som si ale pozeral nejaké články o spoľahlivosti, a Corollka sa mi začínala páčiť viac a viac. Po piatich dňoch som to nevydržal a zavolal na inzerát, viac menej s tým že je už určite predaná, ale pre pokoj v duši som si chcel povedať, že som to aspoň skúsil, keď už nič iné.
Cez telefón som sa dozvedel že autíčko je stále na predaj, a že je na svoje vek v pomerne dobrom stave. Že majiteľ pracoval v servise Toyota a vysvetlil mi prečo vlastne má za 22 rokov, najazdených len necelých 140 000km. Veta „heh, no táto Corolla je iná ako ostatné“, na mna spravila akýsi dojem. A preto som si o pár dní dohodol stretnutie. Nechcel som už nič riskovať že sa to zase predá, a keďže som študent musel som si ešte od kamaráta požičal nejaké peniaze, pre prípad že by to bolo fakt dobré a zobral by som to. Za to mu inak dodatočne veľmi pekne ďakujem. Zhodou okolností sa jedná o jednu a tú istú osobu, ktorá mi tú Corollu v inzeráte poslala.

1.2 Prvé stretnutie

Stretnutie prebiehalo už za tmy, ale s dobrým svetlom, to bolo možno aj lepšie ako za vidna. Po krátkej obhliadke prebehla testovacia jazda, nejaký pokec o aute, a ja som si začal hovoriť, že by som to asi aj vážne chcel. Popri obchádzaní auta kolom dokola, hľadajúc nejakú závažnú chybu aby som to nemusel kúpiť, mi majiteľ stále ukazoval nejaké nové vychytávky, servisnú knihu faktúry ešte od predošlého majiteľa a podobne.
Nebudem vás už viac naťahovať, žiadnu extrémnu chybu sa mi nepodarilo nájsť a ešte v ten večer som sa s majiteľom dohodol že ju beriem. A tak sa z auta ktoré okrem toho že je japonské a má nájazd pod 300 000km, nespĺňa skoro vôbec žiadnu z podmienok ktoré som si stanovil, stalo to auto ktoré som si naozaj nasledujúci deň kúpil.
Ešte dodám že pri hľadaní inzerátu, som vlastne ani na niekoľkí pokus tento inzerát nenašiel. Chyba bola v tom, že majiteľ zaradil auto do nejakej divnej kategórie, a preto ho skoro nikto nevidel. Skrátka fakt náhoda, ani neviem ako to vyhrabal ten kamoš, asi hľadal práčku alebo niečo také :-)

Ako som už spomínal na druhí deň ráno som o 5:15 nastúpil na vlak, a šiel si pre svoje prvé oficiálne auto. Dopravný inšpektorát a veci ohľadom prepisu mi zabrali viac ako pol dňa, ale o jednej poobede, som spravil majiteľovi, jeho poslednú fotku s autom a nastúpil do, už mojej Toyoty.

2.0 Čo som to vlastne kúpil

Takže pekne po poriadku. Jedná sa japonský automobil značky Toyota Corolla, kódové označenie AE101 čiže sedan s motorom 1.6i, vyrobený v roku 1995. Najazdených má necelých 140 000km. Týchto áut je u nás pomerne veľa, všetky však dosť výrazne trpia koróziu a hlavne všetky majú motor o objeme 1.3 litra. Tá moja je však skutočne iná. Pod kapotou sa točí atmosférická jednašestka s označením 4A-FE a s maximálnym výkonom 114 koní pri 5800ot/min. Vzhľadom na to že auto váži len jemne cez tonu, je tento motor pomerne silný. Karoséria bola na kritických miestach ošetrená guoasfaltom, a k jej dobrému stavu prispel asi aj fakt, že auto až do roku 2007 skoro vôbec nejazdilo v zime.
Kufrové dvere lemuje krásny decentný továrenský spojler, ktorý bol pravdepodobne za príplatok. Tým príplatková výbava vôbec nekončí. Auto má od výroby alarm, centrálne zamykanie dverí, elektrické nastavenie spätných zrkadiel, nastaviteľný volant, zadnú hmlovku, elektrické všetky štyri okná, a rádio. Dnes je to možno smiešne, ale v roku 1995 to boli pomerne veľké vymoženosti na vozidlo strednej triedy.
Pôvodnému majiteľovi ale nestačilo a tak šiel ešte ďalej a na auto pridal aj tmavé fólie na zadné sklá, zadné parkovacie senzory, disky z ľahkej zliatiny, a kazetové rádio vymenil za rádio s CD-MP3.
No a okrem toho to má ešte nejaké sedačky, volant, radiacu páku, svetlá, štyri kolesá a pár káblov... a to bude asi aj všetko. Auto totiž nemá ani jeden airbag, a tak isto nemá ani brzdy so systémom ABS. Absencia airbagu mi nejako žily netrhá, ale ABSko by bola vymoženosť ktorou by som nepohrdol. Nevadí ako by povedal klasik „ABS je odpojené, nie som mäkký“.

2.1 Aké to je ?

Po vizuálnej stránke je v pomerne peknom stave, samozrejme chyby sa nájdu. Keďže veľkú časť života parkovala na sídlisku pred panelákom má jeden šúchanec na zadnom nárazníku, jeden už zalakovaný na prednom nárazíku, a asi milión oderkov od otvárania dverí okolitých áut. Kľudne by som za takéto arogantné správanie dával popraviť. Fólie na zadných sklách nie sú potrhané, a tak isto svetlá nejavia známky zarosenia alebo zažltnutia. Jediná korózia sa začína tvoriť na leme zadného ľavého blatníka, inak len klasická povrchová na nápravách.
Interiér to je ale už úplne o inom. Ten, dovolím si tvrdiť, že je vizuálne v stave nového. Keby sa s ním vyhral nejaký šikovný tepovač, myslím si že by bolo len ťažko uveriteľné, že auto má 22 rokov. Prístrojová doska nevyblednutá a stále pružná na dotyk. Tapacírung nedotrhaný a nevyšúchaný. Ukazovatele majú nové podsvietenie. No skrátka skutočne sa stačí len trošku pohrať s tepovačom. Nedostatok má ale volant, na ktorom sa vplyvom tepla odlepil veniec od vnútornej výstuhy, a preto sa trochu v ruke pretáča. Pri volante ešte ostaneme, lebo vyhodená smerovka na pravú stranu, nie úplne drží svoju polohu resp. nedrží ju skoro vôbec a treba si trošku rukou pomôcť, ale však to by vám nejeden mládenec povedal v dnešnej dobe :-D. Navíjače pásov už tiež majú čosi za sebou a veľmi sa im navíjať nechce, celkom mi to lezie na nervy, to musím povedať už teraz. Nakoniec posledný interiérový nedostatok, reproduktor v spolujazdcových dverách, ten tam už vlastne nie je. Lebo pôvodný sa rozpadol na prach a tak ho pôvodný majiteľ vybral a dal mi ho k autu, aby som si podľa neho vedel kúpiť nový. Hold vek nezastavíš, bohužiaľ.
Po technickej stránke je auto v pomerne dobrom stave na svoj vek. Samozrejme to nie je žiadne nové auto, ale nato že má 22 rokov je to pekné. Avšak nebudeme všetko opisovať len pozitívne. Predné uloženie je pri rýchlejšom prejazde cez retardér počuť, pravý predný tlmič pri plnej brzde ide viac do zdvihu ako ostatné, a zadná pravá strana je už trochu hlučnejšia na veľkých jamách. Vôle však nie sú žiadne. Na prednej náprave ešte niečo ťuká na ľavej strane pri rozbehu do pravotočivej zatáčky. Aj to len pri špecifickom zatočení. Inak kulisa prevodovky, riadenie spojka, brzdy sú bez problémov. Pre začiatok to tu ukončím.
Do teraz máme spolu za sebou nejakých 600 kilometrov, a preto je ešte priskoro na nejaké závery. Po najazdení pár tisíc kilometrov, ale pripravujem napísať recenziu. Možno to bude zaujímavé čítanie a porovnanie auta z roku 1995 a z roku povedzme 2015. Stay tuned !

3.0 Recenzia Huráá...

Momentálne ešte nieje, ale pripravuje sa po najazdení, pár tisíc kilometrov... ak sa dožije :)

4.0 Plány do budúcna Stage_1

1. Vymeniť motorový olej, olejový filter, sviečky a taktiež asi vzduchový filter, aj keď vyzerá že je v pohode. - HOTOVO
2. Nová baterka - HOTOVO
3. Určite sa postarať o znovu o karosériu, opraviť tých pár miest hrdze, a znovu streknúť gumoasfaltom. Rád by som to stihol ešte skôr ako bude zima, obávam sa však že to nestihnem, v prípade že nie, tak budem musieť častejšie v zime umývať, keď že u nás sa solí ako keby zadarmo bolo.
4. Pozrieť to pukanie pri rozbiehaní doprava.
5. Držanie vyhodenie smerovky.
6. Po zime vymeniť tlmiče a pružiny, tyčky stabilizátorov, a silentbloky.
7. Reproduktor u spolujazdca.
8. Navíjače pásov, aspoň u vodiča.

4.1 Plány do budúcnosti Stage_2 (záleží od financií)

1. Vymeniť volant, pedále a hlavicu radiacej páky za originál TRD.
2. Pri budúcoročnej výmene podvozka podľa financií možno zainvestovať do kvalitnejšieho podvozku (KW, Tein, BC, XYZ)
3. Zadovážiť Stance kolesá s prelisom R15.
4. Grill TRD, a čierne emblémy na kufrových dverách.

5.1 Toyota RAV4 Vienna TRIP 06_02_2018

Pár dni dozadu som absolvoval cestu do Viedne pre osobu XY, pôvodne to vyzeralo že pôjdem Corollou, na čo som sa aj trochu tešil na druhej strene ma to trochu desilo keď že som mal z letiska transportovať nie len takú hocijakú osobu. Anyway, dopadlo to tak že som na túto cestu dostal Toyotu Rav4 ročník 2008 s klasickým motorom 2,2 D-4D, nájazd jemnučko cez 50 000km. Pár krát som už toto auto mal, takže som od neho nič špeciálne neočakával. Ani na ceste ani v teréne to nie je žiadna výhra. Keď už som to ale mal sám pre seba povedal som si prečo si tu nudnú 300 kilometrovú diaľnicu trošku neužiť. A tak som sa rovno vydal okreskami, s cieľom si niekde v kopcoch vyskúšať ako funguje štvorkolka na snehu. Na blate a v lese už viem že veľmi nefunguje. Klasika, prechádzam notoricky známe dedinky kde sa veselo lyžuje a za nimi prichádzam do prvého undergroundu. Naokolo nikto nikde a oproti stará zjazdovka. Snehu nie je veľa, takže nemám veľmi stres že by som sa odtiaľ nedostal. Schádzam teda z hlavnej cesty kde trochu krížim nápravy, zámerne vychádzam predným viac zaťaženým kolesom na ľad a zastavujem. Zapínam tlačidlo LOCK (Neviem prečo lock, keď by to údajne žiadnu uzávierku mať nemalo) Každopádne toto tlačilo zapína pohon všetkých kolies. Ale len do rýchlosti 45 km/h. Potom sa systém sám deaktivuje. Je vhodnejšie si zapnúť zadný náhon skôr ako ho bude treba, pretože keď som sa s týmto pohonom bavil v lete na lúke, tak pri rozbehu na prudkom kopci kde mali kolesá síce ešte trakciu, ale predsa sa trošku pretáčali, malo auto tendenciu po automatickom pripojení zadného náhonu zdochnúť. Nazval by som to veľmi nepodarený systém. Preto ma zaujímalo čo spraví auto na snehu/ľade. Stojím s prekríženými nápravami a pomaly sa rozbieham... a hľa prekvapenie, rozbeh bez problémov dokonca som necítil že by sa niektoré z kolies nejako zbytočne pretočilo. Vyrážam na vrch lanovky, ale len na prvom prevodovom stupni, pretože pri zaradení dvojky má motor použiteľný výkon až pri rýchlosti väčšej ako 45km/h, čiže by sa mi deaktivovala štvorkolka, a to som samozrejme nechcel, pretože ma zaujímalo to ako funguje. V priamom smere auto nemá problém, tak teda v traverze zatáčam do vačšieho snehu. Tu na mňa pri pridaní plynu prvý krat bliká kontrola trakcie. (Nedá sa vypnúť sviňa) Zvláštne je že trakcia zasahuje len v prípade že je auto nedotáčavé. A naopak pokiaľ je auto pretáčavé trakcia je ticho. Človek by to asi čakal opačne kedže je asi jednoduhšie ustáť pretáčavý šmyk ako ten nedotáčavý. Toto ma zaujalo takže úmyselne skúšam utrnúť zadok. A skutočne to tak funguje, keď si človek auto trošku rozhodí zloží nohu z plynu a potom počká na ten správny moment tak auto má po pridaní plynu tendenciu ísť bokom... samozrejme žiadne hodiny v podobne regulérnej štvorkolky, alebo nedaj bože zadokolky nečakajte. Následne ešte pár krát zastavujem a snažím sa rozbehnúť rôznymi spôsobmi. Na spiatočke v priamom smere zasahuje trakcia opäť, až tak že dusí auto až ku 500 ot/min, takže treba následne spojkovať a potom zase dusí. Nepoužiteľná vec, keby to hrabalo už 1000 krát by som sa bol rozbehol, a to znovu opakujem nebolo veľa snehu. (Fotka v galérke). Hodnú chvíľku som dával autu zabrať, a začínal sa ozývať aj ventilátor ktorý šiel skoro bez zastavenia. Rozhodol som sa teda opustiť zjazdovku so záverom že tento pohon je skôr núdzový niekde v zime na neodhrabanom parkovisku, tak teda poďme znovu na cestu. Tu som pocítil prehriate turbo v celej svojej kráse. Mierny briežok hore kopcom a na 4 prevodovom stupni auto vôbec nemalo tendenciu zrýchľovať. Zvolil som preto veľmi kultivovaný spôsob jazdy za účelom čo najviac chladiť motor. Po niekoľkých minútach a jednom zjazde dole kopcom bol rozdiel vo výkone podľa mňa dosť výrazný. Nato že je február a vonku bolo stabilne -5 stupňov som bol z toho pomerne sklamaný.
Po pripojení na diaľnicu sa už nič zvláštne nedialo. Tempomat na 137km/h a hodnotenie že aerodynamický hluk a hluk od kolies je veľký, a že by ma asi porazilo keby som v tom mal ísť niekde 1000 kilometrov. Ešte že som to mal len necelých 600km.
Po príchode domov som hneď presadol do Peugeotu 206( spomínaný v recenzií, aktuálne má novú sadu tesnení na hlave motora aj pod ňou, celkom to auto nespoznávam.) Už po prvých par metroch mám normálne úsmev na tvári, že sa to nespráva tak nudne ako tá nafta, a užívam si tie okamžité reakcie na plyn a chuť po otáčkach, samozrejme žiadne rošambo , len klasicky do 3000 ot/min. Samozrejme na diaľnici by to asi nebolo veľmi pohodlné ale na tých okreskách by som si to užíval oveľa viac ako na Rav4.

Silné stránky

Zatiaľ žiadne

Slabé stránky

Zatiaľ žiadne

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Zatiaľ žiadne

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Skvelé, pán veľmi ochotný, povysvetľoval, poukazoval, dal mi ku autu všetky veci, a ponúkol pomoc do budúcna, keby som niečo ohľadom auta potreboval.

No a aj z ceny spustil :)

Skrátka 10/10. Kiež by všetci predajcovia tak správali.