Dacia Sandero

Hodnoceno: 14× Ohodnoťte toto auto - přihlašte se

Popis vozu

Pridávam túto recenziu, pretože tento portál mi pomohol ešte roky dozadu s výberom vozidla. Je len fér sa odplatiť :P . Možno to niekomu pomôže. Alebo nie... who knows?
Výber vozidla. Slová, ktoré niektorých vydesia... iných naopak potešia, lebo sa môžu vyblázniť. Vždy to začína dôvodom, prečo sa kupuje auto. Požiadavky, reštrikcie. To všetko sa zmiesi dohromady, a potom sa ide vytvárať prienik s trhom vozidiel. Kto už vyberal, vie o tom svoje. U nás to iné nebolo a trošku to aj trvalo. Pôvodná požiadavka znela na rýdzo mestské auto, prípadne prímestské jazdy. Benzín, dĺžka max 4 metre, 5 dverová karoséria, rozpočet 5000 euro (čiže vek 5-9 rokov), klimatizácia kvôli deťom, očakávaný nájazd 10 000 km. Kompatibilita s našou autosedačkou je tiež nutnosť a schopnosť narvať do kufra kočík bez gynekologického úkonu sa tiež očakáva. Autosedačka je nespratná obluda, tak som sa už tešil ako ju budem montovať do testovaných aut. Výber skončil s nasledovnými favoritmi. Toyota Yaris, Nissan Note, Mazda 2. Osobne som inklinoval ku Yariske, nakoľko moje predchádzajúce auto bola Toyota Auris. Mal som dobré skúsenosti s autorizovaným servisom blízko pri práci (áno, aj dobré skúsenosti môžu byť), čo predstavovalo plus. V minulosti som osedlal aj iné auta. Krížom krážom: Fiat Punto, Škoda Octavia I a III, Škoda Forman, Toyota Auris, Hyundai i30, SAAB 9-3/9-5, Fabia I, Ford Mondeo IV, Golf IV. V drvivej väčšine sa jednalo o benzíny. Už bolo viac menej rozhodnuté, že sa bude zháňať Yariska. Ako to býva, človek mieni, život mení. Podarilo sa zvýšiť rozpočet na úroveň, kedy sa už dalo uvažovať o novšom aute vo veku 3 – 4 rokov. Do zameriavača sa teda dostali autá po leasingu. Máme v priamom okolí firmy, ktoré sa tým živia. Ďalšia cesta bola teda pomerne jasná. Ponuka samozrejme odpovedá tomu, čomu sa hovorí firemné auto: kombi a diesel. Hatchbackov ako šafranu a celkovo výber bol logicky obmedzený momentálnou ponukou na trhu. Nájazdy samozrejme do 100k km . Nevýhody boli zrejmé: servisné intervaly podľa výrobcu (4 litre oleja na 30 000km, nikdy nevymenený olej v prevodovke, najlepšie terénne vozidlo je firemné, z cudzieho krv netečie atď.). Celkovo by som to smelo nazval rozporuplné pocity. O kilometre mi ani tak nešlo, ale o technický stav. Ten pokladám pri jazdenke za primárny. Kozmetické hlúposti ma nezaujímajú. A povedzme si úprimne, firemné auto moc nehy od šoféra nezažije. Teda aspoň vo väčšine prípadov. Ako tých pár výnimiek nájsť, že? Čas tiež trochu tlačil, vyberať sa začalo v decembri a deadline bol v apríli. V máji budem potrebovať voľné ruky. Ako som tak behal po internete, naďabil som na prevádzačky Toyoty Aygo. Dokonca s automatickými prevodovkami. Tie by sa do kolóny hodili... Yaris má necelé štyri metre a Aygo je menšie. Yaris som veľkosťou pokladal za minimum splňujúce naše požiadavky, ale rád sa nechám prekvapiť. Chcelo si to pozrieť naživo, ošiahať a zistiť, či má vôbec zmysel o tom ďalej uvažovať. Jednu peknú sobotu sme vyrazili do toyoty akurát pri príležitosti predstavenia Toyoty Camry na Slovensku. Auto je to pekné, ale pobavilo ma, že priviezli ako prevádzačku auto s motorizáciou, ktorá sa do Európy nebude dovážať... Neva, my sme tam boli kvôli Aygu. Čo čert nechcel, tak akurát Aygo ako jediné nemali vôbec vystavené. Bola sobota a mali sme ešte čas, tak sme sa pobrali do iného autosalónu Toyoty. Voila! Aygo rovno za dverami. Natesnať sa za volant nebol až taký problém, hoci nie som drobec. Čo ale problém jednoznačne bol, bolo miesto vzadu. Tam by naša autosedačka nevošla. A ďalšia vec, ak človek sedí vzadu, tak zozadu ho chráni v podstate len zadné sklo. Nič viac. Mierne sklamaný, ale ešte s trochou času (a bolo to po ceste domov) sme sa zastavili u Suzuki predajcu. Síce len zo zvedavosti, ale nakukli sme dnu. Ignis, fajn auto, ale v základnej výbave nemá ani výškovo nastaviteľnú sedačku šoféra. Možno to nepredstavuje taký problém pre iných, no ja som pozeral rovno do rozhrania čelného skla a stropu. Proste som moc vysoký.... Ignis je pre mňa také malé čosi divné. V reklamách to nazývajú rôzne, ja tento typ auta volám kýblik. Ale do mesta, čo sa týka rozmerov super. Swift, fajn posed, auto už nevyzerá tak hračkársky, no kufor... au. Keby som tam hoc len skúsil dať môj ruksak s notebookom, tak by som si spravil z obsahu slim prevedenie... Predajca nás nasmeroval na iné vystavené auto a bolo to skutočné prekvapenie. Suzuki Baleno. Dizajn šmrncovný, poctivý japonský motor, čo má rád otáčky. Miesta vo vnútri za mnou po nastavení pozície za volantom toľko, až som neveril vlastným očiam a kufor ozaj poctivý. Normálne sme krútili hlavami. Interiér OK, všetko čo tam treba je poruke. Kopec miesta na každú stranu a pocit vzdušného interiéru. Drobné detaily ergonómie neriešim, človek si zvykne. Keď som nemal problém si zvyknúť na GM štýl v SAAB-e, kde zapaľovacia skrinka bola na stredovej konzole pri ručnej brzde vrátane ovládania okien, tak ozaj nevidím dôvod sa stým znepokojovať. Predajca rovno povedal, že je to jedna z posledných skladoviek, nakoľko importér auto zarezal a ani ho nepropagoval nejak extra. Keby som zháňal auto ako je napríklad Fabia, tak toto by som asi bral omnoho radšej. Teda, ak by bol záujem o hatchback. Vnútorne to deklasuje Fabiu trojku o kamión a je tam 4 valec atmosféra. Tak sme si to nechali nadceniť na leasing, pretože auto stálo o dosť viac ako sme mali v úmysle minúť. Eufória síce bola no auto sa vyrába v Indii. Nakoľko s tamojšími občanmi mám tu česť spolupracovať, vyhliadka na auto zmontované tam nevzbudzovalo nejakú eufóriu. Podľa toho čo som sa dočítal na fórach o tomto modely, tak začínam mať pocit, že bol pádny dôvod prečo sa nepredávalo.
Takže sa znovu zasadlo a začal brainstorming. Výsledkom bolo, že sme zdvihli limit na 10 000 euro. Táto suma bola určená ako finálna, dvíhať cenu sa dá predsa do blba. Ešte pridá človek toto a môže sa už obzerať po takom aute. Ale to je už len kúsok od ďalšieho a tak ďalej. Človek si ani nevšimne a už konfiguruje S-kový Mercedes. Musí sa stanoviť pevný limit, a z toho vychádzať. Následne som si nostalgicky zaspomínal ako sa v roku 2010 dala Toyota Yaris kúpiť za 9300 euro v skoro vyhovujúcej výbave. Mnooo, dobre. Internety máme, Google funguje. Stránku Toyoty načítalo raz dva a šup na stránku patriacu Yarisu. Cenník... to nebola studená sprcha, ale priam ľadová triešť. Použiteľná výbava s klimatizáciou bola 11500 a s cenou sa už veľa nedalo hýbať. Do cenového limitu by sa zmestilo akurát tak Aygo. Čo včul....
Odoberám motoristické časopisy, takže sa viem zorientovať v rámci možností. Automechanik, ale nie som. Automobily zdraželi za posledných pár rokov kvôli fúre povinnej výbavy, ktorá tam už musí byť. Reálne ceny áut segmentu B ma každopádne zaskočili. Niektoré veci sú z môjho hľadiska zbytočné. Stav prevádzkových kvapalín si kontrolujem sám pravidelne, to isté aj tlak v pneumatikách. Ak idem zaťažený na diaľnicu, zvýšim tlak atď.
Chrobák v hlave nasadený... Akurát približne v tom čase vyšiel istý motoristický magazín s článkom, že aké nové autá sú na trhu pri cene do 10 000 Euro. Úprimne? Momentálne toho nie je veľa. Fiat Punto už ukončilo výrobu v októbri minulého roka. Panda je primalá, má to na dĺžku čosi okolo 3.65 metra. Šli sme, skúsili, bolo to jednoducho malé. Aygo sme už spominali a je primalé. Tá istá pieseň Kia Picanto, Hyundai i10, Citroen C3. Ďalej Citigo/UP/Mii. Tam proste kočík nedám. Ani keby som bol majster tetrisu. Citigo sa mi ľúbilo, taká malá krabička na kolesách, vnútri je viacej miesta pre pasažierov ako vo Fabii III. Pomimo sa nám vrátila Lada na trh a Granta vyzerá celkom dobre. Ale je z Ruska, a to teda do domu nesmie, a ďalej sme ju neriešili. Suzuki Ignis sa zmestil do limitu len v základe a tá nemá výškovo nastaviteľnú sedačku šoféra. Zízať do stropu miesto na cestu by mi celkom vadilo pri šoférovaní... Pohľad nahor moc nepomáhal. Všetky modely segmentu B prestrelili limit a ani sa nestihlo zachumeliť. Ostávala už len paleta modelov od Dacie. NCAP pre druhú generáciu už dopadol výrazne lepšie v porovnaní s prvou generáciou. Niekoľkokrát som sa zviezol v taxíkoch, snáď vo všetkých modeloch, a nebola to žiadna katastrofa. Proste auto pracant, nenadchne, ale ani neurazí. Odoberám Svet motorov a pamätám si, keď tam skúmali Logan prvej generácie po 450K km a vôbec na tom nebol zle. Plus to, že auto je navrhnuté pre rozvojové krajiny. V preklade: slovenské cesty ALA tankodrom by to teda malo zvládnuť, resp. predpoklady sú . Naštudovať informácie o technike a modelovej rade dlho netrvalo. Berúc ohľad na stanovený limit bol na výber Logan v sedane, v kombiku a Sandero. Stupeň výbavy Arctica, pretože až tá má klimatizáciu a spĺňa naše požiadavky. Celkovo by som ju smelo označil za jedinú použiteľnú. Open a Access sú z núdze cnosť. Prípadne kto netrvá na klimatizácii. Vyššie sú zasa vyčačkané verzie. Logan v kombiku nám imponoval najviac, v prípade potreby by sme mali úplnú paritu s primárnym rodinným vozom a ostala by zachovaná mobilita v prípade výpadku. V určitom slova zmysle bol problém vo voľbe motorizácie. Vlastne ani nebol, moc toho na výber nie je. Diesel sme neriešili, očakávaný profil ciest a očakávaný ročný nájazd ho neodôvodňoval. Plus je zaň fakt vysoký príplatok. Z benzínov je na výber, buď litrový trojvalec s turbom alebo bez. Nič moc teda. EURO len tak nezastavíš. Jazdil som vo Fabii prvej generácie so 44kW motorom pred cca dvoma rokmi, takže som mal dobrú predstavu, čo očakávať. Životnosti sa nebojím napriek tomu, že tento motor je relatívne nový. Je to motor pôvodom z Nissanu. Toyota používa 3-valec v Yariske dlhé roky a nič. Tak hádam si ako jeden národ poradili navzájom... Prepána, známy má toľko zatracovanú Fabia 2 v haťapke a jazdí stým do Chorvátska. Atakuje 200 000 a stále to jazdí, olej nepapá. Ide o údržbu, ak meníte olej po 30 000 km, čomu sa divíte. Na jazdu do mesta tá základná atmosféra úplne postačuje. Keby sa šlo mimo mesta nebodaj, tak by som tiež nemal veľké obavy. Motorizácia vyzýva ku defenzívnej jazde. Čo už, ja sa do hrobu neponáhľam a tobôž nie s rodinou. V našom okolí sú viacerí predajcovia, takže sa zahlásil roadtrip. U prvého mali len Lodgy, Duster a Dokker. Ten Dokker si viem dokonale predstaviť ako rodinné auto pre väčšiu rodinu. Poctivá atmosféra, posuvné dvere a vyzeralo, že je tam dosť miesta aj na tri autosedačky vedľa seba. Šlo sa ďalej. Druhý predajca už bola trefa do čierneho. Mali vystavený aj kombik aj Sandero. Prvotné dojmy boli dobré. Dizajn sa nám obom ľúbil u kombika jednoznačne viac. Skúsili sme namontovať autosedačku a šla bez problémov. Posed za volantom bol v poriadku. Sedadlám bočné vedenie nič nehovorí, ale nič príšerného. S tým vymetať R1 v 130km/h sa určite nechystám . Lakťová opierka, ktorú som určite chcel, je uchytená priamo na sedadle a zavadzala pri zapínaní bezpečnostného pasu. To sa dá vyriešiť tým, že sa urobí pri zapínaní iný pohyb. Nazval by som to ergonomickým prehreškom skupiny A. Iba výškovo nastaviteľný volant mi nevadil. Odkladacích priestorov je minimum. Do dverí dáte maximálne 0,5 l fľašu a to je OK. Ak sa potrebujem pri šoférovaní napiť, tak viac ako 0,5 je už nespratné. Mimochodom páni a dámy v zelenom si o tom aj tak myslia svoje (nevenovanie sa riadeniu vozidla atď....). Palubný počítač sa ovláda tlačidlom na konci pravej páčky pod volantom. Ukazuje všetko možné, čo len treba. Čas by sa mohol zobrazovať stále, ak chcete vidieť iný údaj tak máte smolu. Prepínate. Okuliare si hore neschováte, maximálne ich môžete položiť do malého úložného priestoru pred riadiacou pákou. Pri pohľade na interiér, musím priznať že z čias prvej generácie sa na kvalite spracovania pridalo. Všade vás obklopujú tvrdé plasty, ktoré sa veľmi ľahko čistia. Pamätám si ako som si sadol na autosalóne v roku 2010 do Dustera (bola premiéra) a uškŕňal som sa nad spracovaním výduchov ventilácie a na vnútorných kľučkách dverí. Vyzeralo to ako detská hračka, a pomyslel som si, že pri prvom klesnutí vonkajšej teploty pod nulu to skrehne a ulomí sa. Čo som si vtedy neuvedomil, je že Dacia sa zamerala na funkčnosť na úkor kvality spracovania. Doteraz som nezaznamenal jedinú zmienku žeby sa kľučky lámali. Prístrojová doska v Sandere je jednoduchá a všetko je, kde byť má. Čo ma sklamalo sú lesklé povrchy okolo výduchov ventilácie v strede. Slnko je hajzlík a nájde si spôsob ako sa od toho odraziť do tváre šoféra. Druhá vec ktorá ma sklamala je, že presunuli ovládanie okien zo stredovej konzoly na dvere. Osobne som nato zvyknutý zo SAAB-ov a vyhovovalo mi to. Tu som ešte zistil, že keď si priplatíte za zadne okna v elektrike, tak ovládanie predných vám ostáva na dverách, no ovládanie zadných je na stredovej konzole. To je ozaj nápad za milión. Miesta vzadu je tona, viem si sadnúť za seba úplne v pohode, tak nie je o čom. Ľúbi sa mi že jeden z dvoch 12V zásuviek sa nachádza za ručnou brzdou v strede. Ak vzadu niekto sedí a potrebuje si nabiť telefón, nemusí otravovať tých vpredu. Spätná väzba od ovládačov je vyhovujúca, tlačítka vždy viac ocením ako nejaký dotykový displej. Samozrejme ovládacie prvky v rozumnom počte a nie spôsobom ala Opel Astra J. Výhľad je typický pre kombíky, po zadné kľučky a ďalej nič. Čiže minimálne zadné parkovacie senzory sú nutnosť. Pozreli sme si aj Sandero, v podstate to isté len iná karoséria. Akurát nám moc nepadol do oka. Pripisovali sme to faktu, že vystavený kus bol v čiernej metalíze. A tá mu ozaj nesvedčí. Kufor dostatočný na kočík. Po rozhovore s predajcom sme si dohodli predvádzaciu jazdu so zvolenou motorizáciou 1.0 SCE, ktorá nasledovala o pár dní. Mnooo, popíšem to takto. Sadol som si dovnútra a usmial som sa. Proste sa mi vydral na tvár úsmev. Celé auto vrčalo ako detská hračka, studený trojvalec sa nezaprie. Auto vám neposkytuje informáciu o teplote motora s výnimkou prehriatia. Nie je ani kontrolka, že je ešte studený. No dobre, zásady zahrievania motoru si pamätáme. Dali sme si takú dlhšiu jazdu, ktorá viedla aj mestom a aj okreskami. Vďaka tomu sme auto spoznali z každej strany. V aute sme boli traja, čiže zaťaženie bolo cca 275 Kg. Radenie bolo old-school renaulťácke gumové, dráhy riadiacej páky žiadne, ale to nevadí. Ako sa ktorý stupeň radí viem, no nie? Prevodovka je 5 stupňová, naskladaná nakrátko. Pri 100vke na piaty stupeň točí 3250 otáčok. Raketu si samozrejme ponechávam na diaľnicu. Suma sumárum, dynamiku to malo odpovedajúcu očakávaniam a boli sme spokojný. Samozrejme kompresor klimatizácie je spínaný, takže ten pokles výkonu cítiť, no nič dramatické. Jedna vec nám ale vadila obom (prehodili sme sa s polovičkou v polke) a to pocit z riadenia. Ten motor je proste priľahký, keďže je malý, a cítiť to na riadení. Pri jazde som mal pocit akoby sa strácala kontrola nad autom pri zrýchľovaní. To isté, ak sa cesta dvíhala a celkovo sa auto chovalo neisto. Cesta na našu chalupu vedie do kopca a hoci je asfaltovaná, tak v prípade snehu alebo mokra, by som to dole rovno otočil a vycúval na spiatočku. Predkom by som to ani omylom neskúšal. Rozdiel medzi touto motorizáciou a dieselovou 1,5tkou je 150 Kg a všetko to sedí nad prednou nápravou. Verím, že jazdí úplne inak, no diesel sme nechceli. Po návrate k autosalónu nám predajca ešte ukázal motorový priestor. Pri dvíhaní kapoty nás ešte s radosťou informoval, že tam je plynová vzpera, pričom toto riešenie nemá ani Octavia. Asi sa chcel pochváliť... Miesta je pritom okolo motora habadej. Musí sa tam predsa zmestiť aj diesel. Poviem to takto. Tam je toľko fleku, že sa tam automechanik môže hoc aj celý schovať. Svetla sú tak ľahko dostupné, až som mal pocit, že pri návrhu tohoto auta sa nikto od Renault-u nepodieľal. Všetko prístupné! Toyota: zhoď predný nárazník, vymontuj autobatériu... ehe, ee. Na záver sme požiadali o vytlačenie servisného plánu. V motore sú 3 litre oleja a má sa meniť čo rok či 20 000km. Potešilo ma, že výrobca predpisuje výmenu chladiacej kvapaline každé štyri roky. To sa už u viacerých automobiliek nenosí. Bravó Dacia.
Doma sme to prediskutovali dôkladne a zhodnotili sme, že to nie je pre nás akceptovateľné ako sa auto chová. Rozhodli sme sa preto, že dáme ešte šancu Sanderu. Je tam o dosť menší zadný previs. Po obvolaní ďalších predajcov sme našli predvádzačku Sandera a o pár dní sme už skúšali. Už po prvých sto metroch bol cítiť rozdiel. Auto sa chovalo omnoho istejšie. Ako hlavný rozdiel by som označil pozdĺžne húpanie. Respektíve jeho minimalizovanie na úplné minimum. Predpokladám, že zato mohol dlhý zadok u kombíku (rozdiel 60 Kg v prospech Sandera). Takže bolo rozhodnuté. Jediná škoda bola, že rozpočet nedostačoval na Stepway prevedenie. V tej modrej vyzerá úžasne. Ale tam je na výber iba turbo benzín alebo diesel. A na poskakovanie v meste môže odporučiť turbo benzín iba dobrodruh.... alebo automechanik, čo chce na vás zarábať. Zhrniem to nasledovne. Ak chcete auto do mesta, na roviny, prípadne prímestské jazdy, tak môžem 1.0 SCE odporučiť. Ak ale chcete jazdiť viacerí, po diaľnici, kopce, berte diesel. Prípadne vyskúšajte turbo benzín. To isté platí, ak má auto slúžiť ako primárne rodinné vozidlo.
Dohodli sme termín s predajcom a spravili objednávku. Sandero v šedej metalíze (SIVA COMETE), výbava Arctica. Nebudem vypisovať všetko čo do nej patrí, nakoľko informácie sú voľne dostupné na internete. Zhrniem ozaj len hlavné body:
• 15tky kolesa na plecháčoch (letne)
• denné LED svietenie
• hmlovky
• manuálna klimatizácia
• rádio s USB vstupom, MP3, Bluetooth
• výškovo nastaviteľný volant a sedadlo šoféra (žiaľ nie u spolujazdca)
• elektricky ovládané a vyhrievané spätné zrkadlá

K tomu sme doplnili lakťovú opierku, zabezpečovacie zariadenie, parkovacie senzory vzadu, koberčeky, neplnohodnotnú rezervu a vaňu do kufra. Dokúpili sme aj predplatené garančné servisné prehliadky plus predlžená záruka na 5 rokov/60000 km. Rozmýšľal som aj nad oknami vzadu v elektrike, no sú bez dojazdu a teda bez poistiek. Ak majú vzadu sedieť deti... kto má pochyby, nech si skúsi dať do okna mrkvu a vyskúša, čo to spraví pri zatvorení... Radšej nie. Manuálna klimatizácia stačí. Nevýhoda je, že Dacia azda ako jediná nedodáva v zime zimné gumy. Ponúknu vám ich samozrejme, no tá ich cena za jednu 15tku gumu na plechovom disku (guma je Nokian WR d3 čiže minulá generácia) 112 euro je čistý des. Veľké plus je, že jeden snímač TPMS stojí 15 euro. To som sa musel opýtať dvakrát, lebo som myslel že som zle počul. Potešilo...
Predajca nás informoval, že čakačka je zvyčajne cca 8 týždňov. S tým sme rátali, takže žiadne prekvapenie. Ďalší deň nám oznámil, že našiel vozidlo v nami požadovanej konfigurácii už na Slovensku. O pár dní bolo auto u predajcu a robili sa finálne úpravy, aby auto bolo pripravené na prebratie. Auto sme 1.3.2019 prebrali. Pri preberaní som sa mimo iného pýtal, či má auto automatické zamknutie pri rozjazde. Že nie, nemá... Rovno som mu povedal, že patrím medzi ľudí čo si manuál od auta aj prečítajú … tak auto to má a už aj zapnuté. Ako budú kilometre nabiehať, tak budem dopĺňať recenziu. Hádam to niekomu pomôže pri prípadnom rozhodovaní alebo ak by bol hoc aj len zvedavý. V najbližšej budúcnosti nás čaká obstaranie zimného obutia. Keďže sa pomaly blíži koniec zimnej sezóny, ceny zimných gúm sú na priaznivých hodnotách, čo je celkom plus. Ďalej by som rád dal zatemňovacie fólie dozadu. Ale to má čas.

Prvé poznatky z jazdenia:
• Zvukovo je motor verný svojej konštrukcii. Ale nie je za studena horší ako diesel. Proste to hrká. Akonáhle sa zahreje, je to v pohode. Motor má asymetrický zotrvačník, ktorý pomáha kultúrnosti. Zvyknem pri jazde počúvať hudbu na takej úrovni, že sa môžem so spolujazdcom rozprávať bez nutnosti zvyšovať hlas. Auto je v zábehu, takže som zatiaľ nešiel rýchlejšie ako 120km/h. V mojom prípade je pri vyšších rýchlostiach skôr počuť valivý zvuk od pneumatík. Od výroby sú na aute namontované Kumho Ecowing ES01 a tie sú ozaj hlučné. Môj známy má ešte pred-face Logan MCV s 1,2 benzínom, a povedal mi, že hluk motora pri rýchlostiach nad 110km/h je už značný a je dosť rušivý. Jemu to ale nevadí, údajne aspoň nemusí počúvať manželku…:D Vyzerá to, že starší štvorvalec je hlučnejší ako jeho náhradník.
• Pri zrýchľovaní sa spredu ozýva sykot ala rozbiehajúce turbo. Presadol som do Sandera z dvoj litra turbo benzínu. Nice try Dacia...
• Jednoznačne táto motorizácia do Logan MCV nepatrí. Už pri záťaži medzi nápravami sa auto chová neisto. Pri náklade v kufri? Tej priľnavosti už ani gumy nepomôžu. Priložte mokrú vozovku do rovnice a dovi dopo.... V Sandere k tomuto efektu nedochádza. Ak chcete Logan MCV a máte nájazd, choďte do dCi. 0,9 TCE to nezachráni. Má len o 11 Kg viac ako SCE. Sedan som neskúšal, takže tam neviem povedať. Som toho presvedčenia, že to bude podobná situácia.
• Dynamikou, ak jazdíte max dvaja dospelí, tak mesto a okolie dáte s prehľadom. Pritom sa nemusíte extra obmedzovať. Ak máte radi dynamickú jazdu, neustále kľučkovanie a lepenie sa na iné autá, tak sa divím, že túto recenziu vôbec čítate.
• Veko palivovej nádrže sa otvára kľúčom. To sme tu už dávno nemali... a na pumpách k vám priskočí ochotná obsluha s tým že zahlási: „ani nemusíte vystupovať, ja sa o to postarám“ .... waaaait for it
• Ľúbi sa mi dojazd aj hore aj dole pri vodičovom okne. Denne jazdím cez rampy, tak si to cením.
• Motor je živý, aj keď je čerstvý (nemám ani 1000 km). Definoval by som ho takto. Chce sa mu. Nezabúdajte, že auto má tonu. Vo Favorite vrčal motor s výkonom 40kW a nikto sa nesťažoval. A v meste je 150 koní zbytočných, teda ak nepotrebujete byť zo semaforov z 0 na 50 ako prvý za každú cenu.
• Sedačka šoféra by mohla ísť predsa len o tie 2-3 cm nižšie, ale zvykol som si a ďalej to už ani nevnímam.
• Start&Stop u Dacie je fakt blbec. On totiž vôbec nepozerá, či je motor zahriaty. Ak sadnete do auta ráno a po 500 metroch stojíte na križovatke, tak vám ho vypne a hotovo. Je nevyhnutné to vypínať. Spomínate ako som písal, že treba inakším pohybom zapínať pás u šoféra? No, tak dráha vašej ruky ide presne ponad tlačítko S&S. Druhá možnosť je to nechať vypnúť v servise. Tretia možnosť je otvoriť kapotu a pozrieť sa na auto batériu. Okrem plus a mínus je tam aj jeden šedý kábel. A to je práve kábel pre systém S&S. Problém pri odpojení je, že prídete o jej inteligentné nabíjanie (EFB). A nikto vám nezaručí, že to bez toho bude nabíjať poriadne... A chcete ostať s vymlátenou batériou niekde stáť? Nebodaj aj s rodinou? Ja nie.
• Treba si dávať pozor na klaksón. Šetrili na zvukovej izolácii, takže keď zatrúbite, tak si trúbite aj do auta :DDD. Je to zážitok pre veci neznalého...
• Psychológia. Proste je to tak. Je to malý kýblik od Dacie a ste automaticky menej cenný pre ostatných na cestách. Väčšina bude mať pocit, že si na vás môžu dovoľovať. Treba stým rátať.
• Citlivosť na bočný vietor. Niekde sa tá hmotnosť auta pod tonu prejaviť musela. Je pekné že auto si to neschováva, a že to na vás nevybafne až pri diaľničnej rýchlosti.
• Posilňovač volantu. Slovom perfektné... Prehnané necitlivé riadenie mi pri dnešných autách nevyhovuje. Tuto musíte vynakladať silu a to je super. Pri zastavenom aute neotočíte volant s malíčkom. Za mňa 10/10.
• Podsvietenie prístrojovej dosky je oranžové. Keď to porovnám s modrým u Hyundai... Nebe a dudy. Nevtieravá farba bez ohľadu na denný či nočný čas.
• Stierače. Časovač ovládate pomocou pravej páčky pod volantom. Má tri polohy. Pomalé, rýchle a turbo. Inak to neviem povedať. Druhá poloha bola dostatočne rýchla pre hustý dážď ale keď som to prepol na tretiu... normálne som myslel, že mi uletia stierače a niekoho zapichnú...
• Ak chcete niečo uložiť v aute, aby nato nebolo vidieť, jediná možnosť je do priehradky u spolujazdca. Priestor hore na palubnej doske je nepoužiteľný bez protišmykovej podložky. A ideálny na zabudnutie čohokoľvek ako vo výklade... prípadne ak to chcete opáliť.

Silné stránky

Rejd.
Dynamika v meste.
Nízka spotreba.

Slabé stránky

Motor za studena. Ach moje uši. Zahrieva sa ale rýchlo a potom je to v pohode.
Image automobilky. Týpek v dieselovej oktávii to proste nepredýcha, že je za vami (konkrétna skúsenosť).

Zkušenosti se servisem (poruchy, opravy):

Zatiaľ žiadne.

Zkušenosti s prodejcem (autosalon / autobazar)

Ochotný predajca s mierným sklonom k zmätkovaniu. Aspoň to nebola nuda.